Domov

pricetag

Nové články

Nielen sneh padá – Budiž Euro! 1/2016

Nádielka negatívnych správ pripomenula kostlivca v skrini.

snehRok 2015 bol plný zdanlivého optimizmu. Európa nateraz prežila grécke, španielske aj portugalské voľby. ECB „konečne“ spustila podľa vzoru USA kvantitatívne uvoľňovanie a na Slovensko príde zlatý roh hojnosti v podobe automobilky Jaguar. No nový rok začal povestným vykročením z postele ľavou nohou. Ťažko je vôbec nájsť cenový graf nejakého aktíva, ktorý by nepadal.

Ropa pod 30 dolárov už spôsobuje paniku vo všetkých ropných štátoch. Pád rubľa prekonal aj minuloročné dno a ten sa teraz obchoduje v sume zhruba 80 rubľov za dolár, pritom ešte v roku 2013 bol za 30. Smerom dole intenzívnejšie zamierili aj iné komodity, pri ktorých ťažobné kapacity za posledných 15 rokov narástli o 50-150%. Problémy hlási Brazília, kde v roku 2015 ubudlo 1,5 milióna pracovných miest.

Argentína, čeliaca menovej kríze (koľkej to už v poradí?) prešla na voľne plávajúci kurz a peso stratilo 30% hodnoty proti doláru. Hodnoty len fiktívnej, keďže pred tým bolo možné doláre kúpiť prakticky len na čiernom trhu za úplne iné, ako oficiálne kurzy. O Venezuele škoda hovoriť, ekonomika je totálne rozvrátená, v obchodoch chýbajú základné produkty a krajine sa na tento rok predpovedá čoraz pravdepodobnejší bankrot.

Viac o Nielen sneh padá – Budiž Euro! 1/2016
  1. Ako začal, tak končí – Budiž Euro! 52/2015
  2. Eurokríza sa reinkarnuje v karmickom cykle

    Začiatok roka 2015 bol pre všetkých krízových gurmánov pôžitkom. V decembri 2014 padla grécka vláda po tom, čo si odkrútila takmer dokonalý rok. Nádeje Eurozóny, že Grécka kríza sa v roku 2015 konečne skončí sa zmenili na paniku z hroziaceho víťazstva ultraľavicovej Syrizy.

    Po januárových voľbách sa tak skutočne stalo. No Tsipras nakoniec prekvapil Európu, Grékov a asi aj sám seba. Po pol roku balansovania na hrane bankrotu a odchodu z Eurozóny nakoniec spravil piruetu a pristúpil na ďalší záchranný balík – napriek výsledku ním zvolaného referenda. V lete Gréci spoznali, čo sú to kontroly toku kapitálu, a ako je v skutočnosti pohotová „hotovosť“ uložená v banke. Hoci zjemnené, kontroly kapitálu trvajú dodnes a budú trvať pravdepodobne najmenej ďalšieho pol roka. V predčasných voľbách v septembri premiér Tsipras vyčistil stranu a tlačí Grécko do druhej dekády neprerušeného ekonomického marazmu.

    (viac…)
  3. 11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza
  4. ilustracia zle peniazeJe po kríze! Sme za vodou! Žartujem... Dlhy sú väčšie a ekonomiky slabšie než na začiatku krízy. Deň zúčtovania nás ešte čaká. Prerozdelí bohatstvo v spoločnosti a rozbije mnoho ekonomických ilúzií. Napísal som krízového sprievodcu – knihu Zlé peniaze - s praktickými radami, aby bolo tentokrát o niečo menej prekvapených. Komu príde príliš tučný (má viac než 500 strán), nech ho berie ako nonstop otvorený All You Can Eat bar. Ponúka možnosť voľby mixu krízových tém podľa znalostí, chuti a momentálnej potreby. Tu je testovacie menu.

    „Všetci vieme, že krízu spôsobili komplexné finančné produkty,“ oznámil moderátor diskusie. Skoro som plné ústa minerálky vypľul na ťaháky vedľa sediaceho panelistu. Tak som to nepísal takmer tri roky zbytočne. História sa už prepisuje. Kríza sa nám neprihodila, nešlo o prírodnú katastrofu, zlyhanie kapitalizmu, morálky alebo pomstu finančných derivátov. Propaganda v kombináciu s nepriehľadnou zásterou komplexnosti finančného systému fungujú dokonale. Banky sú hlavne tvorcom finančných úspor, nielen ich sprostredkovateľom, ako sa omieľa v školách. Tvoria väčšinu existujúcich peňazí a štát sa ich v tomto procese snaží dirigovať. A niekedy je z toho poriadna kakofónia.

    Že centrálna banka si peniaze na nákup štátnych cenných papierov v snahe znižovať úroky jednoducho vymyslí, nemohlo uveriť ani pár chytrých spolužiakov na vysokej škole, ktorých som trápil neurotickým vysvetľovaním tohto „šokujúceho odhalenia“. „To musí byť inak.“ Nie je. A väčšina ľudí o tom nemá ani šajnu. Preto sú v snahe pochopiť krízové procesy mimo. Čo je horšie, mimo je aj mnoho ekonómov a politikov, ktorí zároveň bez zaváhania, bohorovne ordinujú liečbu. Nachádzame sa tak v ríši magického ekonomického realizmu, kde nás môže zachrániť iba vlastná imunita ekonomiky alebo placebo efekt.

    (viac…)
  5. Portugalsko, tak predsa! – Budiž Euro! 45-46/2015
  6. Grécko po starom, Portugalsko po novom.

    Trojka pozdržala výplatu dvojmiliardovej tranže z balíka pomoci pre Grécko. Grécka vláda sa snaží v bleskovom procese schváliť viaceré reformy, aby tranžu uvoľnila a neohrozila aj tú desaťmiliardovú, ktorá by mala prísť v tesnom závese a je určená na sanovanie gréckych bánk. V Aténach protestovali desaťtisíce odborárov proti „úsporným“ opatreniam, ktoré zahrňujú zvýšenie odvodov, či jednoduchší proces zabavenia nehnuteľnosti pri nesplácaných hypotékach.

    Len s minimálnymi obmenami by týmto odstavcom mohli začínať komentáre o Grécku už 5 rokov. Za ten čas sme si prešli troma bailoutmi, niekoľkými reštrukturalizáciami dlhu, referendom, štyrmi parlamentnými voľbami, dvojitou záchranou bánk a z bývalého lídra protestných hnutí sa stal premiér, ktorý zavádza požiadavky Trojky tempom svojich predchodcov. Grécka ekonomika by mala byť v recesii aj v roku 2016, čím by vytvorila krásnu 9-ročnú sériu neustáleho hospodárskeho poklesu.

    Hoci sotvakto pochybuje, že by Trojka v najbližších dňoch zastavenú tranžu neuvoľnila, tak ako sa v minulých rokoch stalo už mnohokrát, je táto situácia zdržaním za zdržaním. Oneskorenie by bolo nepríjemné najmä v prípade reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora, na ktorý sa čaká ako na spasenie, keďže už takmer pol roka v krajine panuje kontrola toku kapitálu. Plán ich reštrukturalizácie je už na stole. Hlavnú rolu bude hrať záchranný štátny fond HFSF, ktorý má ešte nejaké miliardy z balíčka 2012 a ďalších 25 miliárd eur má mať k dispozícii z aktuálneho tretieho balíčka. Reštrukturalizácie bánk sa majú zhruba v objeme 4,4 miliardy eur zúčastniť aj súkromní investori. Uvidíme, či sa nájde dostatok záujemcov o, nelichotivo povedané, bankové vraky.

    (viac…)
  7. Aktualizácia Účtu za euro k 3.11.2015
  8. Po dlhšom čase Vám prinášame náš aktualizovaný Účet za euro. Problémy v eurozóne ani zďaleka nie sú zažehnané. Eurozóna aj naďalej bojuje s nízkou mierou inflácie, ekonomika nerastie takým tempom ako by si všetci priali a nedávno prišli ešte zlé správy z Číny. Preto ECB robí čo môže a nakupuje dlhopisy krajín, koľko sa len dá. Momentálne tak ECB drží štátne dlhopisy v hodnote viac než 460 miliárd EUR a ich množstvo vďaka programu kvantitatívneho uvoľnovania neustále rastie.

    Mierne zmeny nastali aj v prípade pôžičiek zo strany Medzinárodného menového fondu voči zachraňovaným štátom. Postupne sa darí splácať tieto pôžičky predovšetkým Írsku a Portugalsku, ktoré svoje dlhopisy už dlhšie predávajú úspešne na finančnom trhu. Menej sa darí Grécku a Cypru, ktorých dlh voči MMF klesol iba mierne. Tieto štáty tak dlhujú MMF spolu necelých 40 miliárd EUR.

    Veľké zmeny nastali hlavne v prípade trvalého eurovalu. Španielsku sa aj naďalej darí znižovať svoj dlh voči eurovalu, keď sa mu podarilo predčasne splatiť už viac než 5,6 miliardy EUR. Cyprus prijal tri menšie tranže spolu vo výške 600 miliónov EUR. Obdarovanými však boli najmä Gréci. V lete sme totiž zažili ďalšiu záchranu Grécka. A aj keď sa rokovania s Gréckom ťahali niekoľko týždňov, napokon Gréci ustúpili a ich premiér Tsipras súhlasil s balíkom reforiem a úsporných opatrení. Grécko tak v nasledujúcich troch rokoch dostane pomoc vo výške 86 miliárd EUR. Gréci by ich mali použiť hlavne na refinancovanie svojho dlhu a rekapitalizáciu bankového sektora. Prvú tranžu vo výške 13 miliárd EUR Grécko dostalo už v auguste. Celkovo tak trvalý euroval zatiaľ poskytol zachraňovaným štátom viac než 55 mld. EUR.

    Grécko tak aj vďaka tejto pôžičke z trvalého eurovalu dokázalo splatiť svoje staré dlhy a to hlavne voči Medzinárodnému menovému fondu. Podiel Medzinárodného menového fondu na pôžičke Grécku sa znížil na necelých 5 miliárd EUR.

    Na základe týchto udalostí sa celkové garancie oproti staršej verzii Účtu za euro zvýšili o 553 EUR na 3 585 EUR na obyvateľa Slovenska.

    Z garancii 3 585 EUR na obyvateľa Slovenska sa reálne zatiaľ použilo 1 436 EUR.
     

  9. Desať rán pre EÚ – Budiž Euro! 44/2015
  10. Úprimný Juncker. Poľské problémy. Tampónová vojna.

    egyptske rany„EÚ sa príliš nedarí...Ekonomicky, vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zaistiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované.“ Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.

    Únia je po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal byť rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom Eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.

    (viac…)
  11. Reštartovaná privatizácia – Budiž Euro! 43/2015
  12. Podvodnícke vysávače. Veľa na predaj, málo kupcov.

    james-dyson-with-vacuumKeď emisný škandál, tak na všetkých frontoch. Sir James Dyson, vynálezca slávneho (aspoň na západe) cyklónového vysávača Dyson a zakladateľ rovnomennej spoločnosti s ročným obratom 1,5 miliardy eur žaluje spoločnosti Bosch a Siemens. Ich vysávače vraj majú zabudované zariadenia, ktoré až zdvojnásobia príkon vysávačov v momente, keď je ich odpadové vrecko príliš plné. Tým obchádzajú európske regulácie výkonu vysávačov. Predstavitelia napadnutých firiem sa ohradili: „Všetky naše merania prebiehajú v súlade s pravidlami EÚ.“ To môže byť pravda, EÚ normované meranie príkonu vysávačov sa vykonáva s prázdnym odpadovým vreckom.

    Nie, toto nie je nový skeč pokračovateľov zoskupenia Monthy Python, ale súčasná regulačná realita v EÚ. A James Dyson nie je škriepny starec, ale nahnevaný biznismen. Patril totiž k najhlasnejším kritikom zavádzania „emisných“ pravidiel pre vysávače a dokonca kvôli tomu navrhoval vystúpiť z EÚ. Nové pravidlá vnímal ako lobistický útok nemeckých výrobcov proti jeho firme. Teraz vracia úder. Čoskoro čakám prvé štúdie o tom, koľko ľudí zomrelo vďaka prečipovaným vysávačom.

    (viac…)
  13. Člen, či partner – Budiž Euro! 42/2015
  14. Európska únia sa pomaly začína pripravovať na ďalší otras – možný odchod druhej najväčšej ekonomiky.

    brexitIstý britský komentátor nazval ministerského predsedu Davida Camerona za jedného z najlepšie improvizujúcich politikov súčasnosti. Niektoré improvizácie riešili skôr príjemné problémy. Napríklad to, ako vládnuť osamote po nečakane drvivom víťazstve konzervatívcov vo voľbách. No viac práce má Cameron s referendom o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

    Jeho vlastná strana je v tejto otázke rozpoltená. Tvrdšia časť je za vystúpenie. Väčšina členov, vrátane ministerského predsedu, je skôr za zotrvanie – ale s reformou vzťahov medzi Britániou a Bruselom. Aj keby chceli, nemôžu ukázať príliš otvorenú podporu zotrvania, pretože v pozadí čaká Farageov UKIP na každý sklamaný voličský hlas. Cameron síce už pred pár mesiacmi rozbehol svoju tour s reformnou agendou po Európe a intenzívne hľadá (a miestami ja nachádza) spojencov. No unijné mlyny melú pomaly a referendum sa blíži. Podľa všetkého sa uskutoční zhruba o rok. Predreferendové prieskumy ukazujú pomer síl zhruba 1:1. V krajine sa tak začínajú objavovať scenáre možného vývoja v prípade voľby Vystúpiť.

    (viac…)
  15. Späť ku zlým peniazom – Budiž Euro! 41/2015
  16. Problémové štáty nerobia problémy. Bude témou zase raz politika ECB?

    ECBPo divokom lete prichádza pokojnejšia jeseň. (Staro)nová vláda Alexisa Tsiprasa pohodlne získala v parlamente dôveru. Na najbližšie mesiace môžeme čakať ubíjajúci prúd informácii o tom, ktoré reformy sa podarilo schváliť a nakoľko je s nimi Trojka spokojná. Určite sa pridajú aj opatrné vyjednávania o odpise časti dlhu. Ľavicový kovboj z prvej polovice roka je však definitívne preč. Nejaký tlak ostáva, napríklad fakt, že značná časť reforiem musí prejsť do 15. novembra (dovtedy je vyhradených 15 miliárd na rekapitalizáciu gréckych bánk). Málokto sa obáva, že by sa dajako nedohodli...

    Voľby prebehli aj v ďalšom zachraňovanom štáte. Portugalsko bolo po tie roky od záchrany v roku 2011 vcelku poslušným žiakom, ktorý prijal reformy a upokojil rozpočtovú situáciu - samozrejme za výdatnej podpory extrémne nízkych úrokových mier. Len občas Trojku znepokojil portugalský ústavný súd, ktorý rád rušil už zavedené reformy. Napriek tomu výsledky neboli až tak pro-bailoutové ako sa v médiách objavilo. Vyhrala ich prekvapivo vládnuca stredo-pravá koalícia, ale nemá väčšinu a hlavný sok, socialistická strana, je len tesne pozadu. Aby to nebolo málo komplikované, komunistická strana (ktorá je za vystúpenie z eurozóny a doteraz nebola „kompatibilná“ do koalície s nikým) vyhlásila, že podporí prípadnú menšinovú vládu socialistov. Portugalsko si tak môže vybrať niekoľko kombinácii menšinových koalícii. To nesľubuje veľkú stabilitu. Za zmienku stojí aj jeden poslanec bizarnej straničky Zvierat a prírody, ktorej hlavnou agendou sú práva zvierat a negatívne dopady konzumácie mäsa na planétu a zdravie.

    (viac…)
  17. Troje voľby a jedno referendum – Budiž Euro! 38-40/2015
  18. Staronová grécka vláda, katalánski separatisti aj starosvetský revolucionár dostali svoju šancu.

    Uplynulé týždne priniesli troje zaujímavé voľby. Na prvý pohľad bez väčšieho významu pre eurozónu a EÚ, no v skutočnosti každé z nich skrývajú istý potenciál povestného „mávnutia motýlích krídel“.

    Najprevarenejšie boli samozrejme parlamentné voľby v Grécku. Nakoniec sa žiadne prekvapenie nekonalo a ich výsledky potvrdili Tsiprasovu úspešnú taktiku zbavenia sa vnútornej opozície. Syriza zrecyklovala koalíciu s nacionalistickými Nezávislými Grékmi, opozícia je prevažne pro-európska. Odpadlíci zo Syrizy sa so svojou formáciou Ľudová jednota ani nedostali do parlamentu. A všetko začína vyzerať, akoby prvý polrok roka 2015 bol len zlý sen. Trojka hlási opatrný pokrok reforiem pred prvým hodnotením záchranného programu, ktoré je plánované na 15. november. Program je náročný, plná polovica opatrení musí byť vykonaná za prvý štvrťrok, teda práve do novembra, zvyšných dva a pol roka záchranného programu má slúžiť na implementáciu zvyšnej polovice. Vláda plánuje napríklad v najbližšom období znížiť penzie nad 1000 euro o 11 %.

    (viac…)