Domov

pricetag

Nové články

Váhajúca svetová Trojka

8010559205_05826083dc_bAni ryba, ani rak. Táto ľudová charakteristika sa hodí na ekonomické správy už niekoľko rokov. Aktuálne novinky z USA, Číny a EÚ sú presne také. Kto chce hľadieť na svet cez ružové okuliare, môže. Kto sa pripravuje no novú ekonomickú apokalypsu, znamení si tiež nájde dosť.

Pozitívne dáta o zamestnanosti v USA boli vyvážené klesajúcou produktivitou práce. O celkovej nálade v americkej ekonomike nám aj tak najviac povie (ne)činnosť Fedu. Kým minulý rok sa o roku 2016 hovorilo ako o roku, keď sa bude extrémne uvoľnená monetárna politika konečne uťahovať, realita je iná. Po decembrovom minimálnom zvýšení sadzieb sa nestalo už nič. Aktuálne predpovede hovoria o možnom zvýšení opäť až v decembri.

O tom ale budú rozhodovať voľby. Neistota, ktorú v ekonomike vyvoláva nadchádzajúci súboj „čerta s diablom“, je hmatateľná. Vybrať si medzi Clintonovej istotami (zvýšenie minimálnej mzdy, zvýšenie deficitu…) a Trumpovými, ehm, víziami (vyhnanie niekoľkých miliónov neamerických zamestnancov z trhu, obchodné vojny) je skutočne ťažké.

Prudký prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 a oznámenie najnižšieho ekonomického rastu za štvrťstoročie boli pre viacerých prvým znamením apokalypsy. Mohutný vládny stimul nad padajúcou ekonomikou rozvinul padák, ale jeho účinnosť je otázna. Vládni činitelia ubezpečili, že slabšie júlové priemyselné a obchodné dáta boli spôsobené rozsiahlymi záplavami v krajine.

Problémy však treba hľadať najmä pod vlastným prahom. Brexit, talianske banky, španielsky a portugalský deficit, potenciálne míny sa ponúkajú samé. Optimistom nahral do karát trocha silnejší rast nemeckej ekonomiky v druhom kvartáli. No ako pri USA, aj tu platí – ak chceš názor o ekonomike, pozri sa na činnosť centrálnej banky.

Kým tá americká váha so spomalením svojich krízových krokov, európska naopak neváha s neustálym zvoľňovaním. Po štátnych dlhopisoch a neskôr regionálnych dlhopisoch od júna tohto roku ECB do košíka prihadzuje aj korporátne dlhopisy. Napriek tomu sa predpokladá ďalšie uvoľnenie na septembrovom zasadaní Rady ECB.

Moc možností však neostáva, ak vynecháme „helikoptérové“ peniaze. Možné je natiahnutie kvantitatívneho uvoľňovania opäť o niekoľko mesiacov. Ale úprimne, akýkoľvek ohlásený koniec je fikciou, naťahovanie trvania sa dá predpokladať. Druhou možnosťou je seknutie úrokovej miery ešte hlbšie do mínusu. Pred tým však varuje už aj MMF. Ďalšie znižovanie úrokových mier môže podraziť nohy európskym bankám.

Treťou možnosťou je rozšíriť nákupy ECB na ešte viac aktív. No už aj nákup korporátnych dlhopisov je s veľkým otáznikom. Okrem zjavného napomáhania vybraným podnikom na trhu každý ďalší nákup zvyšuje rizikovosť bilancie ECB, ktorú kryje ekonomika eurozóny, teda aj Slovenska.

Hospodárske noviny, 15.8.2016

  1. Posledná šanca
  2. 2390666040_2e6b0a9a78_zTentokrát to vyzeralo naozaj vážne. Pravidelné titulky vo finančných a ekonomických médiách, nervózne vlády vyhrážajúce sa Európskym súdnym dvorom, Komisia napínajúca svaly ako kulturista vo finále Mr. Olympia. Dokonca aj sám šéf Komisie Jean-Claude Juncker, povestný svojou umiernenosťou, sa deň pred rozhodnutím podľa kuloárnych informácii prikláňal k tvrdšej variante.

     

    Hovorím samozrejme o pokutách pre Portugalsko a Španielsko. A hneď vám prezradím aj pointu – žiadne pokuty nebudú. V stredu sa rozhodlo, že obe krajiny dohodnuté deficity síce prekročili, ale keďže sa snažili, tak nakoniec dvojku zo správania spojenú s odovzdaním lentiliek nedostanú. Španielsko dostalo odklad do roku 2018 na stiahnutie svojho 4,6 % deficitu pod 3 % a Portugalsko musí podliezť 3 % miesto roku 2015 až tento rok 2016.

    Nikto sa ani príliš netajil, že toto rozhodnutie bolo politické. Zhrnuté slovami komisára pre ekonomiku Pierra Moscoviciho: „Ani symbolická pokuta by nebola ľuďmi pochopená… Trestajúci prístup nie je ten správny v časoch, keď ľudia pochybujú o Európe.“

    Medzi krajiny radujúce sa z tohto rozhodnutia nepatrili len Portugalsko a Španielsko, ale aj Taliansko a Francúzsko. Taliansko síce spĺňa pravidlo 3 % deficitu, ale nespĺňa pravidlo klesajúceho štrukturálneho deficitu, ktorý mu rastie. Znak priostreného fiškálneho dozoru v časoch bublajúcej bankovej krízy by sa krajine príliš nehodil. Francúzsko má s porušovaním dohodnutej výšky deficitu tiež už až romantický vzťah a rado by potiahlo sériu výnimiek aj v roku 2017, kedy pravdepodobne deficit opäť prekročí 3 % hranicu. Štrukturálny deficit krajiny má podľa aktuálnych predpovedí takisto narásť.

    Nie že by pokuta v maximálnej výške 0,2 % HDP (reálne by bola stanovená asi oveľa nižšie) predstavovala nejakú zásadnú sumu. Jej význam je čisto politický. Je to signál, že dohodnuté veci platia, aj keď by to malo trocha bolieť. Že zo spoločnej misy bude každý jesť iba jednou lyžicou. Nie že by Portugalsko a Španielsko preflákali všetky peniaze z eurovalov na portské a paellu. Obe krajiny od roku 2007 spravili sériu politicky náročných reforiem, o akých sa nám za tú dobu na Slovensku ani nesnívalo. Pre ilustráciu, nominálne verejné výdavky Portugalska aj Španielska medzi rokmi 2007-2015 narástli zhodne o 11 %, kým výdavky Slovenska o 75 %. Obe krajiny reformovali pracovný trh a Portugalsko dokonca znížilo korporátnu daň na 21 % (a nie, ani jedna krajina nemá daň z dividend).

    Ale ako vraví staré mayské príslovie, daj politikovi priestor minúť jedno euro a on minie dve.Reformný entuziazmus oboch vlád s príchodom volieb v roku 2015 výrazne vychladol. Nová portugalská vláda napríklad zastavila už dohodnutú privatizáciu aeroliniek TAP, ktoré sa roky topia vo finančných problémoch. S pokutou na stole by ich motivácie boli iné.

    Obávam sa, že Eurozóna stratila jednu z posledných možností dokázať, že to so svojim fungovaním myslí vážne. Zároveň padol zásadný argument proti fiškálnej únii. Tá sa s neschopnosťou udeliť aspoň symbolickú pokutu za neustále sa opakujúce porušenia fiškálnych pravidiel zmení na jednu veľkú hostinu, na ktorej ten najnezodpovednejší národný politik bude vždy víťazom.

  3. Pokuta za pomalosť – Budiž Euro! 3/2016
  4. Brexit sa rýchlo dostáva na druhú koľaj. Sú tu talianske banky a portugalsko-španielske pokuty.

    pokutaBritská libra posilnila o ďalšie pence voči doláru (hoci k predreferendovej úrovni má ďaleko), FTSE 250 sa pomaly ale isto vracia na predreferendovú úroveň a FTSE 100 (neupravená o zníženú hodnotu libry)  dosahuje tohtoročné maximá. V niektorých médiách sa zjavil termín Brexit Boom, to je však prinajmenšom prehnané, vlastne ako všetko okolo Brexitu. Nestala sa ani katastrofa, no ani nie je dôvod očakávať hospodársky zázrak. Pre pripomenutie, libra voči doláru výrazne oslabovala už pred referendom (v júli 2014 dosahovala 1,71 dolára, tesne pred referendom to nebolo už ani 1,5), no britská obchodná pozícia aj tak oslabovala. (viac…)

  5. Od krivých banánov ku apokalypse – Budiž Euro! 2/2016
  6. Čo sa nepodarilo Grécku, možno dokáže Spojené kráľovstvo. Ak však čítate tieto riadky, svet ešte existuje.

    denialAngličtina má pre zarputilú ignorancia reality špeciálne slovíčko: „denial“. Presne tým by sa dalo vystihnúť predreferendové správanie „oficiálnej“ Európy. Hoci prieskumy už mesiace signalizovali mimoriadne vyrovnané postavenie táborov „odstať“ aj „odísť“, deň po referende zavládol v Európe taký šok, ako keby sa ani nevedelo, že nejaké referendum bude.

    Zdesené správy o konci sveta a nadvláde hlupákov sa po víkende ukázali ako značne prehnané. Akciový index FTSE 100 po piatkovom prepade v priebehu nasledujúcich štyroch obchodných dní nielen že všetky straty zmazal, ale dosiahol dokonca mnohomesačné maximá. Na domácu ekonomiku viac orientovaný FTSE 250 sa tiež pomerne rýchlo spamätal, pád libry sa zastavil. Britov, ktorí po referende hľadali na Googli „čo je to EÚ“ bolo nakoniec len pár stoviek. Petícia za opakovanie referenda sa stala terčom vtipálkov z 4chan, ktorých do nej zapísali desiatky tisíc fiktívnych ľudí z Vatikánu či Severnej Kórey. Rating britského dlhu bol o stupeň znížený, ale stále je rovnaký ako francúzsky a výrazne lepší ako taliansky, či španielsky. Dokonca ani počasie sa nezhoršilo. (viac…)

  7. Nielen sneh padá – Budiž Euro! 1/2016
  8. Nádielka negatívnych správ pripomenula kostlivca v skrini.

    snehRok 2015 bol plný zdanlivého optimizmu. Európa nateraz prežila grécke, španielske aj portugalské voľby. ECB „konečne“ spustila podľa vzoru USA kvantitatívne uvoľňovanie a na Slovensko príde zlatý roh hojnosti v podobe automobilky Jaguar. No nový rok začal povestným vykročením z postele ľavou nohou. Ťažko je vôbec nájsť cenový graf nejakého aktíva, ktorý by nepadal.

    Ropa pod 30 dolárov už spôsobuje paniku vo všetkých ropných štátoch. Pád rubľa prekonal aj minuloročné dno a ten sa teraz obchoduje v sume zhruba 80 rubľov za dolár, pritom ešte v roku 2013 bol za 30. Smerom dole intenzívnejšie zamierili aj iné komodity, pri ktorých ťažobné kapacity za posledných 15 rokov narástli o 50-150%. Problémy hlási Brazília, kde v roku 2015 ubudlo 1,5 milióna pracovných miest.

    Argentína, čeliaca menovej kríze (koľkej to už v poradí?) prešla na voľne plávajúci kurz a peso stratilo 30% hodnoty proti doláru. Hodnoty len fiktívnej, keďže pred tým bolo možné doláre kúpiť prakticky len na čiernom trhu za úplne iné, ako oficiálne kurzy. O Venezuele škoda hovoriť, ekonomika je totálne rozvrátená, v obchodoch chýbajú základné produkty a krajine sa na tento rok predpovedá čoraz pravdepodobnejší bankrot.

    (viac…)

  9. Ako začal, tak končí – Budiž Euro! 52/2015
  10. Eurokríza sa reinkarnuje v karmickom cykle

    Začiatok roka 2015 bol pre všetkých krízových gurmánov pôžitkom. V decembri 2014 padla grécka vláda po tom, čo si odkrútila takmer dokonalý rok. Nádeje Eurozóny, že Grécka kríza sa v roku 2015 konečne skončí sa zmenili na paniku z hroziaceho víťazstva ultraľavicovej Syrizy.

    Po januárových voľbách sa tak skutočne stalo. No Tsipras nakoniec prekvapil Európu, Grékov a asi aj sám seba. Po pol roku balansovania na hrane bankrotu a odchodu z Eurozóny nakoniec spravil piruetu a pristúpil na ďalší záchranný balík – napriek výsledku ním zvolaného referenda. V lete Gréci spoznali, čo sú to kontroly toku kapitálu, a ako je v skutočnosti pohotová „hotovosť“ uložená v banke. Hoci zjemnené, kontroly kapitálu trvajú dodnes a budú trvať pravdepodobne najmenej ďalšieho pol roka. V predčasných voľbách v septembri premiér Tsipras vyčistil stranu a tlačí Grécko do druhej dekády neprerušeného ekonomického marazmu.

    (viac…)

  11. 11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza
  12. ilustracia zle peniazeJe po kríze! Sme za vodou! Žartujem… Dlhy sú väčšie a ekonomiky slabšie než na začiatku krízy. Deň zúčtovania nás ešte čaká. Prerozdelí bohatstvo v spoločnosti a rozbije mnoho ekonomických ilúzií. Napísal som krízového sprievodcu – knihu Zlé peniaze – s praktickými radami, aby bolo tentokrát o niečo menej prekvapených. Komu príde príliš tučný (má viac než 500 strán), nech ho berie ako nonstop otvorený All You Can Eat bar. Ponúka možnosť voľby mixu krízových tém podľa znalostí, chuti a momentálnej potreby. Tu je testovacie menu.

    „Všetci vieme, že krízu spôsobili komplexné finančné produkty,“ oznámil moderátor diskusie. Skoro som plné ústa minerálky vypľul na ťaháky vedľa sediaceho panelistu. Tak som to nepísal takmer tri roky zbytočne. História sa už prepisuje. Kríza sa nám neprihodila, nešlo o prírodnú katastrofu, zlyhanie kapitalizmu, morálky alebo pomstu finančných derivátov. Propaganda v kombináciu s nepriehľadnou zásterou komplexnosti finančného systému fungujú dokonale. Banky sú hlavne tvorcom finančných úspor, nielen ich sprostredkovateľom, ako sa omieľa v školách. Tvoria väčšinu existujúcich peňazí a štát sa ich v tomto procese snaží dirigovať. A niekedy je z toho poriadna kakofónia.

    Že centrálna banka si peniaze na nákup štátnych cenných papierov v snahe znižovať úroky jednoducho vymyslí, nemohlo uveriť ani pár chytrých spolužiakov na vysokej škole, ktorých som trápil neurotickým vysvetľovaním tohto „šokujúceho odhalenia“. „To musí byť inak.“ Nie je. A väčšina ľudí o tom nemá ani šajnu. Preto sú v snahe pochopiť krízové procesy mimo. Čo je horšie, mimo je aj mnoho ekonómov a politikov, ktorí zároveň bez zaváhania, bohorovne ordinujú liečbu. Nachádzame sa tak v ríši magického ekonomického realizmu, kde nás môže zachrániť iba vlastná imunita ekonomiky alebo placebo efekt.

    (viac…)

  13. Portugalsko, tak predsa! – Budiž Euro! 45-46/2015
  14. Grécko po starom, Portugalsko po novom.

    Trojka pozdržala výplatu dvojmiliardovej tranže z balíka pomoci pre Grécko. Grécka vláda sa snaží v bleskovom procese schváliť viaceré reformy, aby tranžu uvoľnila a neohrozila aj tú desaťmiliardovú, ktorá by mala prísť v tesnom závese a je určená na sanovanie gréckych bánk. V Aténach protestovali desaťtisíce odborárov proti „úsporným“ opatreniam, ktoré zahrňujú zvýšenie odvodov, či jednoduchší proces zabavenia nehnuteľnosti pri nesplácaných hypotékach.

    Len s minimálnymi obmenami by týmto odstavcom mohli začínať komentáre o Grécku už 5 rokov. Za ten čas sme si prešli troma bailoutmi, niekoľkými reštrukturalizáciami dlhu, referendom, štyrmi parlamentnými voľbami, dvojitou záchranou bánk a z bývalého lídra protestných hnutí sa stal premiér, ktorý zavádza požiadavky Trojky tempom svojich predchodcov. Grécka ekonomika by mala byť v recesii aj v roku 2016, čím by vytvorila krásnu 9-ročnú sériu neustáleho hospodárskeho poklesu.

    Hoci sotvakto pochybuje, že by Trojka v najbližších dňoch zastavenú tranžu neuvoľnila, tak ako sa v minulých rokoch stalo už mnohokrát, je táto situácia zdržaním za zdržaním. Oneskorenie by bolo nepríjemné najmä v prípade reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora, na ktorý sa čaká ako na spasenie, keďže už takmer pol roka v krajine panuje kontrola toku kapitálu. Plán ich reštrukturalizácie je už na stole. Hlavnú rolu bude hrať záchranný štátny fond HFSF, ktorý má ešte nejaké miliardy z balíčka 2012 a ďalších 25 miliárd eur má mať k dispozícii z aktuálneho tretieho balíčka. Reštrukturalizácie bánk sa majú zhruba v objeme 4,4 miliardy eur zúčastniť aj súkromní investori. Uvidíme, či sa nájde dostatok záujemcov o, nelichotivo povedané, bankové vraky.

    (viac…)

  15. Aktualizácia Účtu za euro k 3.11.2015
  16. Po dlhšom čase Vám prinášame náš aktualizovaný Účet za euro. Problémy v eurozóne ani zďaleka nie sú zažehnané. Eurozóna aj naďalej bojuje s nízkou mierou inflácie, ekonomika nerastie takým tempom ako by si všetci priali a nedávno prišli ešte zlé správy z Číny. Preto ECB robí čo môže a nakupuje dlhopisy krajín, koľko sa len dá. Momentálne tak ECB drží štátne dlhopisy v hodnote viac než 460 miliárd EUR a ich množstvo vďaka programu kvantitatívneho uvoľnovania neustále rastie.

    Mierne zmeny nastali aj v prípade pôžičiek zo strany Medzinárodného menového fondu voči zachraňovaným štátom. Postupne sa darí splácať tieto pôžičky predovšetkým Írsku a Portugalsku, ktoré svoje dlhopisy už dlhšie predávajú úspešne na finančnom trhu. Menej sa darí Grécku a Cypru, ktorých dlh voči MMF klesol iba mierne. Tieto štáty tak dlhujú MMF spolu necelých 40 miliárd EUR.

    Veľké zmeny nastali hlavne v prípade trvalého eurovalu. Španielsku sa aj naďalej darí znižovať svoj dlh voči eurovalu, keď sa mu podarilo predčasne splatiť už viac než 5,6 miliardy EUR. Cyprus prijal tri menšie tranže spolu vo výške 600 miliónov EUR. Obdarovanými však boli najmä Gréci. V lete sme totiž zažili ďalšiu záchranu Grécka. A aj keď sa rokovania s Gréckom ťahali niekoľko týždňov, napokon Gréci ustúpili a ich premiér Tsipras súhlasil s balíkom reforiem a úsporných opatrení. Grécko tak v nasledujúcich troch rokoch dostane pomoc vo výške 86 miliárd EUR. Gréci by ich mali použiť hlavne na refinancovanie svojho dlhu a rekapitalizáciu bankového sektora. Prvú tranžu vo výške 13 miliárd EUR Grécko dostalo už v auguste. Celkovo tak trvalý euroval zatiaľ poskytol zachraňovaným štátom viac než 55 mld. EUR.

    Grécko tak aj vďaka tejto pôžičke z trvalého eurovalu dokázalo splatiť svoje staré dlhy a to hlavne voči Medzinárodnému menovému fondu. Podiel Medzinárodného menového fondu na pôžičke Grécku sa znížil na necelých 5 miliárd EUR.

    Na základe týchto udalostí sa celkové garancie oproti staršej verzii Účtu za euro zvýšili o 553 EUR na 3 585 EUR na obyvateľa Slovenska.

    Z garancii 3 585 EUR na obyvateľa Slovenska sa reálne zatiaľ použilo 1 436 EUR.
     

  17. Desať rán pre EÚ – Budiž Euro! 44/2015
  18. Úprimný Juncker. Poľské problémy. Tampónová vojna.

    egyptske rany„EÚ sa príliš nedarí…Ekonomicky, vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zaistiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované.“ Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.

    Únia je po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal byť rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom Eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.

    (viac…)