ECB už nechce grécke dlhopisy

Európska centrálna banka prestala akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za pôžičky po tom, čo dve ratingové agentúry udelili Grécku známku znamenajúcu default – nenápadná správa, ktorá len preblyskne médiami. V skladačke európskej dlhovej krízy má však veľký význam.

V 90. rokoch niesli Portugalské, Talianske a Španielske dlhopisy rizikovú prirážku oproti nemeckým dlhopisom zhruba 5%. Grécke dlhopisy dokonca až 18%. Pochopiteľne – tieto krajiny boli odjakživa oveľa rizikovejšie a investori za toto riziko žiadali vyšší úrok ako od Nemecka.

Viac o ECB už nechce grécke dlhopisy

Budúcnosť Eura (Philipp Bagus)

Philipp BagusProblémom eurozóny sú chybné investície a v Grécku sa dnes rieši, kto za ne zaplatí. Keď na začiatku 21. storočia expanzívna monetárna politika umelo zrazila úrokové miery, investori zafinancovali projekty, ktoré vyzerali ziskovo len vďaka nízkym úrokom, ale neboli kryté reálnymi úsporami. Realitný a spotrebný boom sa v periférnych krajinách rozvinul naplno.

V roku 2007 začali bubliny praskať. Ceny nehnuteľností prestali rásť, alebo dokonca začali klesať, následne majitelia domov a developeri strácali schopnosť platiť za úvery. Banky, ktoré tieto projekty financovali, utrpeli straty. Po bankrote investičnej banky Lehman Brothers medzibankový úverový trh skolaboval a vlády zasiahli. Banky zachránili a straty z chybných investícii zobrali vlády na seba.

Viac o Budúcnosť Eura (Philipp Bagus)

Budiž Euro! 08/2012

O dobrých správach z Islandu, ďalšom dejstve gréckej drámy, španielskom meste duchov, poéziu píšucom prezidentovi a prísnej európskej láske.

Máme pre vás dobré správy.

Island už nie je junk. Island je krajinou, ktorej na rozdiel od zvyšku Európy začal rating stúpať. Prečo je to dôležité? Island spravil to, čomu sa európske nesolventné krajiny a menová únia stále bránia. Po kríze, ktorú ekonómovia hlavného prúdu a regulátor nevideli prichádzať, vyčistil dlhový chliev bankrotom a prilepil straty tam, kde vznikli a kam patria. Aj na Islande chceli najprv politici vyskúšať „európsky“, voči bankám priateľský model, kde vďaka peniazom daňových poplatníkov cez „solidaritu“ voči štátom zachraňujeme veriteľské banky a investorov.

Viac o Budiž Euro! 08/2012

Čo sa to zase Grécku schválilo?

bludiskoUrčite ste všetci zachytili správy o novej pôžičke pre Grécko. Avšak termín „nová pôžička“ je príliš zjednodušujúci názov toho, čo bolo schválené. Celý mechanizmus „záchrany“ Grécka začína pripomínať mechanizmy, ktoré sme pred rokmi stavali v legendárnej hre TIM.

Najskôr malé zhrnutie. Po odhalení obrovských deficitov v Grécku investori stratili dôveru v Grécke dlhopisy a prestali ich nakupovať. To spôsobilo, že Grécko by nebolo schopné refinancovať svoj dlh, ani získavať peniaze na prevádzku štátu (keďže má deficitné rozpočty).

Než sa tak stalo, zasiahli MMF a EÚ. Spolu pripravili pre Grécko pôžičku vo výške 110 miliárd euro (30 miliárd od MMF a 80 miliárd z bilaterálnych pôžičiek od členov eurozóny), ktorej sa Slovensko zúčastnilo len prostredníctvom MMF. Táto pôžička je vyplácaná postupne, pričom Grécko musí spĺňať dohodnuté kritériá, aby dostalo ďalšiu splátku. Z tejto pôžičky od mája 2010 dosiaľ vyčerpalo 73 miliárd euro.

Viac o Čo sa to zase Grécku schválilo?

Budiž Euro! 07/2012

Tento týždeň môžeme pokojne označiť za grécky. Nie, nejde o akciu v McDonalds, ale najviac správ, ktoré hýbali eurom, prišlo práve z tejto krajiny.

V nedeľu grécky parlament schválil nový úsporný balíček (199 poslancov za, 77 proti), tzv. Memorandum o porozumení, na základe ktorého má do Grécka natiecť ďalších 130 mld. eur (alebo skôr 175 keď zarátame aj 15 mld. dieru, o ktorej sa hovorí od konca januára a 35 mld. na financovanie swapu gréckych dlhopisov ECB).

Viac o Budiž Euro! 07/2012

Grécko: 150 000 prepustených. To je koľko?

byrokraciaJedným z dlhého zoznamu gréckych úsporných opatrení je aj postupné prepustenie 150 000 pracovníkov verejného sektora do roku 2015. Keďže prepúšťanie zamestnancov verejného sektora je často ordinovaný rýchly liek na akútne zníženie deficitu aj v iných krajinách, pozrime sa na tento plán trocha bližšie.

Podľa OECD je podiel zamestnancov v štátnom sektore v Grécku jedným z najnižších v Európe a dosahuje sotva 8% pracovnej sily, asi 400 000 ľudí (2008). Toto číslo sa stáva reálnejším v dokumente Strednodobej fiškálnej stratégie Grécka, kde sa odhaduje na 14% pracovnej sily, presnejšie 705 645 zamestnancov. Treba však prirátať minimálne ďalších 175 000 ľudí v rôznych pološtátných organizáciách, ktoré majú právnu formu súkromnej spoločnosti, čím sa dostaneme k 18%.

Viac o Grécko: 150 000 prepustených. To je koľko?

Kam smerujú grécke výdaje

Verejné výdaje Grécko
Štruktúra verejných výdajov Grécka

Zdroj OECD. Detaily k jednotlivým členom OECD.

over the past few months rob kardashian weight loss5 Ridiculous Modern Fashions With Badass Historical Origins
8 Best iPad Stylus Pens youjizz Anthony Williams Cry Out Loud
Art and the undead inspire MBFW runways free gay porn Flowing and graceful
How to Make a Jacket hd porn take a consideration as you can
How to Become a Fashion Director girl meets world tank top by Alternative Apparel
5 fabulous ideas for bridal hair snooki weight loss We should go shopping after this interview and exchange ideas
How Much Jojoba Coconut Oil Should I Add to My Deep Conditioner miranda lambert weight loss I wore horrible makeup
How to Become a Model in Japan christina aguilera weight loss what is Nagisa relationship to Iczers 1 and 3
American Eagle Outfitters Management Discusses Q4 2012 Results weight loss tips No one ever mentioned perception

Banky sú stále viac závislé na ECB

eurokriza frkVäčšinu slávy si stále drží Grécko, ale netreba zabúdať, že problematických štátov je v EÚ viac ako dosť. Po Taliansku druhým najväčším je Španielsko. Španielsky bankový sektor po prasknutí realitnej bubliny upadol do krízy, a jeho situácia sa nezlepšuje, čomu nasvedčuje aj stále intenzívnejšie čerpanie prostriedkov z ECB.

Kým v septembri si španielske banky požičali od ECB necelých 70 miliárd euro, v decembri to bol takmer dvojnásobok: 118,9 miliardy. Január priniesol ďalší rekord, keď banky požiadali o 133,2 miliardy. Španielske banky sú však len vrcholom ľadovca.

Viac o Banky sú stále viac závislé na ECB

Grécke druhé kolo

koleso stastiaNekonečné čakanie na dohodu ohľadom nového záchranné balíčka a „dobrovoľnej“ spoluúčasti súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu sa pravdepodobne blíži ku koncu. V piatok úsporné opatrenia navrhované troikou (ECB, MMF, EK) po odstúpení šiestich ministrov nakoniec grécka vláda schválila. V nedeľu o memorande rozhodne grécky parlament.

Viac o Grécke druhé kolo

Bankrot Grécku nestačí

Predstavitelia EÚ sa už dostali z fázy popierania až k teoretizovaniu o odchode Grécka z Eurozóny. Popri tom prebiehajú nekonečné jednania o tom, akýo veľký grécky bankrot bude. Formálny bankrot a následná reštrukturalizácia dlhov je nevyhnutným odrazovým mostíkom pre Grécko, ale ani zďaleka to nie je všeliek. Tým dokonca nie je ani prípadné opustenie Eurozóny. To môže pomôcť Grécku znovunadobudnúť malú časť konkurencieschopnosti, ale bez hlbokých systematických reforiem to ani zďaleka nebude stačiť.

Viac o Bankrot Grécku nestačí