Budiž Euro! 13/2012

Prečo nie sú zombie banky v strese z testovania, o rakúskom Japoncovi, o tom ako ťažké to majú španielske banky a najmä španielski bankári. A Trichet okrem toho, že mal zlú ekonomickú teóriu a nefungujúce ekonomické modely, nič neľutuje.

Pri riešení krízy v Európe mnoho ľudí argumentuje príkladom USA, kde centrálna banka počas krízy zagarantovala celý finančný sektor, čo údajne viedlo k tomu, že dnes sú tamojšie banky „za vodou“.

Má to dokazovať aj nedávny stres test. Z 19 testovaných bánk iba 4 neprešli testom, ktorý mal simulovať krízu, aká zasiahla systém v roku 2008. Sú teda americké banky zdravé? Nie. Tento stres test je fraškou a PR cvičením, akou boli aj európske verzie (pamätáte? Dexia ako najlepšie kapitalizovaná banka?). Americké banky drží nad vodou len fakt, že nemusia svoje aktíva preceňovať na základe trhových cien a preto ich majú vo výkazoch v nerealistických nafúknutých cenách. Stres testom tak napríklad prešla zombie banka, ktorá nevie splatiť štátnu pomoc z TARPu a v ktorej finančných výkazoch sa v poznámke pod čiarou dozvieme, že reálna hodnota jej aktív sa prepadla o viac, než má vlastného kapitálu.

Viac o Budiž Euro! 13/2012

Ako presné sú odhady inflácie?

Sledovanie a kontrolovanie inflácie v eurozóne je oficiálne jednou z hlavných činností ECB. Na odhad inflácie (a iných makro veličín) využíva ECB dotazovanie tzv. profesionálnych predpovedačov (Professional Forecasters).

Tí dávajú niekoľko odhadov ohľadom inflácie – aká bude celková inflácia tento rok, aká bude celková inflácia za celý budúci rok, aká bude inflácia presne o rok (year-to-year odhad), o dva, a o päť. Je ich asi 90, a bližšie podrobnosti o nich a metodike nájdete tu.

Na prvom grafe je hrubou čiernou čiarou vyznačená reálna inflácia v každom štvrť roku (spriemerované mesačné údaje). Tri farebné čiary ukazujú, ako túto infláciu odhadovali pred rokom, dvoma a piatimi.

Viac o Ako presné sú odhady inflácie?

Angela Merkel pripúšťa zvýšenie ESM

Nemecká vláda na čele s Angelou Merkel sa radi tvária prísne, keď príde reč na požičiavanie peňazí nemeckých daňových poplatníkov problematickým krajinám a európskemu bankovému systémy, ale už si zvykáme, že na konci dňa aj tak vždy zaznie JA!

ESM, teda trvalý euroval, má mať podľa pôvodného návrhu kapacitu 500 miliárd euro. Kedže však existujúce pôžičky Grécku, Írsku a Portugalsku z ostatných nástrojov by sa presunuli na ESM (EFSF má prestať poskytovať pôžičky v momente sfunkčnenia ESM), efektívna kapacita by bola zhruba 300 miliárd. Len dlh Talianska a Španielska je spolu 2500 miliárd, táto suma by bola kvapkou v mori.

Viac o Angela Merkel pripúšťa zvýšenie ESM

Budiž Euro! 12/2012

Prečo neveriť podomovým obchodníkom a centrálnym bankárom, ktorá európska krajina je dnes najbližšie k bankrotu, ako Taliani šetria na strave, aby poslali peniaze investičnej banke Morgan Stanley vďaka ich šikovným politikom a o naozaj čistých peniazoch. Ozaj, máte už doma sliepku?

draghiMario Draghi, šéf ECB povedal nemeckému Bildu, že čo sa týka európskej dlhovej krízy, to najhoršie máme za sebou.

Nie, šampanské ešte nechajte v chladničke a zrušte príkazy na kúpu talianskych dlhopisov. Guvernérom centrálnych bánk netreba veriť. Ich povinný optimizmus za každú cenu je len jedným z nástrojov monetárnej politiky. Napríklad pred 8 mesiacmi vtedajší guvernér ECB Jean-Claude Trichet tvrdil, že vsadiť na bankrot Grécka je istá cesta ako prísť o peniaze. Keby ste to napriek tomu vtedy spravili a nakúpili Credit Default Swaps na grécky dlh, zarobili by ste 1000% (žltá krivka v grafe).

Viac o Budiž Euro! 12/2012

Hrozí ECB bankrot?

Európska centrálna banka nakupuje v snahe o stabilizáciu trhov dlhopisy otáznej kvality. Poskytuje komerčným bankám úvery, kryté iba pochybným zábezpekami. Toto rizikové správanie prinesie straty, ktoré u niektorých komentátorov vyvolávajú obavy o solventnosť ECB. Tá však nikdy zbankrotovať nemusí.

Súvaha ECB (a takzvaného eurosystému – 17 národných centrálnych bánk krajín eurozóny) posledný rok explodovala. Od leta minulého roku narástla o 56 percent a dosiahla 3 bilióny. To je takmer štvrtina HDP eurozóny, pritom ešte v roku 2007 to bolo menej ako 10 percent. Za rast súvahy môžu najmä posledné dve kolá dlhodobých, trojročných úverov pre európske komerčné banky (LTRO). Až 800 komerčných bánk dostalo od ECB do rúk úvery spolu za 1 bilión eur, úročené jedným percentom.

Viac o Hrozí ECB bankrot?

Budiž Euro! 11/2012

O voľbách, ktoré potešili Európu, o nových nápadoch z mesta na Seine, a bankrote, čo sa bankrotom stal.

Na Slovensku sa bude zakopávať rozpočtová sekera a bude to mať na starosti Róbert Fico, aspoň tak rozhodli víkendové voľby. Na rozdiel od tých v roku 2006, zahraničie tentoraz výsledky SMERu potešili. „Historické víťazstvo ľavicovo orientovanej, proeurópskej opozičnej strany,” hlásil dobrú správu pre eurozónu rakúsky Der Standard. Európske témy sa na Slovensku aspoň na čas pôjdu schladiť do tieňa vládneho záujmu.

Viac o Budiž Euro! 11/2012

Írsky efekt slobody

Írska liberalizácia v 80. rokoch bola vzorom viacerých reformátorov, ktorým slúžila ako argument. Príchod krízy a následný ekonomický prepad v tejto ostrovnej krajine nahral na smeč kritikom, ktorí označujú Írsko ako príklad, ktorý zlyhal.

Je to však skutočne tak? Kde by bolo Írsko, keby ostalo pri preregulovanej ekonomike so silným štátom?

Viac o Írsky efekt slobody

Z Talianska a Španielska utekajú vklady

Bank for International Settlements vydala pravidelnú štvrťročnú správu o vývoji medzinárodného bankového a finančného trhu. Prím hrá prirodzene situácia v Európe po druhom kole LTRO. Tri grafy z uvedenej správy ilustrujú situáciu európskeho bankového sektora.

Prvý graf ukazuje to, čo je väčšine zrejmé – LTRO využili najmä banky tých najproblematickejších štátov – Španielska a Talianska, v menšej miere aj francúzske a belgické.

Viac o Z Talianska a Španielska utekajú vklady

Draghi: Uvidíme, čo to spraví

Zdá sa to trocha divné, ale len pár dní potom, čo ECB zase nalopatovala pol bilióna nových Eur do ekonomiky, jej šéf Mario Draghi vyjadril znepokojenie nad možným rastom inflácie. Svoju druhú LTRO operáciu však považuje za úspešnú v stabilizácii európskej ekonomiky. Druhým dychom však treba povedať, že sa stabilizovala na mŕtvom bode, keďže ECB predpovedá pre tento rok rast -0.1% HDP.

I keď je možné, že sám Draghi nevie, čo vlastne spravil. Ako povedal: „Obe LTRO mali taký silný dopad…musíme sa dobre pozrieť, ako sa finančný trh dôsledkom toho zmenil, je to komplikované,“ a ešte dodal: „Teraz sú na ťahu vlády a národné centrálne banky.“

Viac o Draghi: Uvidíme, čo to spraví

Budiž Euro! 10/2012

Tento týždeň o tom ako FED nechce dať pokoj klávese „Tlač!“ a za čo môžete ísť v Argentíne do basy. V Európe si posvietime na najväčší bankrot v histórii, budeme dúfať, že nevzlietne nemecká Luftwaffe, spomenieme Iron Lady a zabavíme sa na novom titule Kill Bill Saving EU.

dlhy nosStačilo pár dní klesajúcich akciových trhov po tlačovke, kde guvernér americkej centrálnej banky FED hovoril o absencii potreby ďalšieho kola kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a QE je opäť na stole. FED ohlásil možnosť ďalšieho QE, tento krát „sterilizovaného“. Za novo vytlačené budiž doláre by FED nakúpil americké dlhopisy s dlhou splatnosťou a následne by nové peniaze z obehu stiahol vydaním krátkych pokladničných poukážok. Cieľom je zníženie dlhodobých úrokov. Dopady ďalšieho QE v tomto rozhovore popisuje Jim Grant. Okrem iného v ňom hovorí aj to, že kapitalizmus by bol dobrou alternatívou k systému, čo tu máme dnes.

Viac o Budiž Euro! 10/2012