Juraj Karpiš: Grécka katastrofa (.týždeň 10/2012)

tyzden obalka 10-2012Do Grécka smeruje druhý záchranný balík. Len samotné Nemecko prispeje vyše 36 miliardami eur. Na aténskych uliciach napriek tomu vidno vlajku EÚ s hviezdičkami usporiadanými do podoby hákového kríža a na demonštráciách sa pália nemecké zástavy. Nevďačnosť? Skôr reakcia na ďalší danajský dar.

Zrekapitulujme si, čo sa Troike (ECB, EK, MMF) v Grécku za posledné dva roky podarilo. Krajiny eurozóny (bez Slovenska) spolu s MMF naordinovali Grécku namiesto bankrotu premosťovací úver 110 miliárd eur s tým, že do pár rokov rozfúka mraky krízy likvidity a krajina sa v roku 2012 vráti na súkromné trhy. Nestalo sa.

Grécko vstupovalo do záchranného programu Troiky začiatkom roku 2010 s dlhom necelých 130% HDP, mierou nezamestnanosti 9,4% a ročným HDP 237 miliárd eur. Dnes, po vyčerpaní 73 miliárd eur z prvého záchranného úveru a dvojročnej spolupráce s Troikou, je v hospodárskej depresii. HDP klesol od roku 2009 o neuveriteľných 14%, pričom tempo poklesu sa v posledných mesiacoch zrýchľuje. Pre porovnanie, počas Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch poklesla britská ekonomika o 10%. Miera nezamestnanosti v Grécku dosiahla 21% (plán Troiky na rok 2011 bol 14,6%), pričom nepracuje až polovica mladých ľudí. Iba za január 2012 ušli z gréckych bánk vklady za 5,3 mld. eur, čo je tretí „najlepší“ mesiac v histórii. Grécko neprivatizovalo, namiesto očakávaných miliárd dosiahli výnosy z privatizácie pár sto miliónov eur z predaja licencií. Predbežný deficit verejných financií dosiahol v roku 2011 9% HDP.

„Nikdy nenecháme zbankrotovať žiadnu krajinu eurozóny,“ dozvedeli sme sa od predstaviteľov EÚ v máji 2010. Grécko je momentálne v procese bankrotu. Najväčšieho v histórii. V nanútenej dobrovoľnej reštrukturalizácii dlhu („dobrovoľná reštrukturalizácia“ vychádza zo snahy predísť nutnosti vyplatiť poistenia, ktoré na grécke dlhopisy vypísali veľké európske a hlavne americké banky) sa má odpísať 53% nominálnej hodnoty dlhu v súkromných rukách,asi 107 mld. eur. Reštrukturalizáciou má dnešný dlh vo výške 165% HDP (plán Troiky spred dvoch rokov na 2011 bol 145%) klesnúť na približne 140%. Čiže o 10% viac než bolo zaťaženie Grécka na začiatku „solidárnej záchrany“ zo strany európskych daňových poplatníkov. Pri optimistických predpokladoch „zlého scenára“ Troiky môže dlh roku 2020 byť 160% HDP.

Napriek tragickému vývoju gréckej ekonomiky mieni Európa v takejto forme „kupovania času“ pokračovať. Druhý záchranný balík,na ktorom sa plnou mierou zúčastnia už aj naše peňaženky, má stáť európskych daňových poplatníkov po zarátaní celkových nákladov v priebehu nasledujúcich troch rokov ďalších 170 miliárd eur. Spolu s peniazmi z prvého balíka predstavuje táto „pomoc“ 240 miliardový balvan na pleciach ekonomiky, ktorá je dnes schopná za rok vyprodukovať iba 217 mld. eur. Kto ešte uverí tomu, že tieto úvery budú splatené? Vedia to európski daňoví poplatníci, ktorí budú v roku 2015 „vlastniť“ 85% gréckeho dlhu? Pritom samotnej gréckej ekonomike a gréckym obyvateľom sa z týchto peňazí dostane iba zlomok. Fakt, že väčšina rovno odíde zahraničným veriteľom, nálade Grékov určite neprospieva. Kým predtým mohli Gréci za svoju zlú situáciu viniť tak akurát svojich politikov alebo efemérne dlhopisové trhy, dnes má nepriateľ konkrétnejšiu tvár. Vinia úradníkov EÚ alebo rovno Nemcov.

Samozrejme nie všetci v Európe považujú posledné dva roky za úspech. Vyhodené peniaze a hrozba ďalších nákladov radikalizujú nemeckú verejnú mienku. Z Nemecka sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po vystúpení Grécka z menovej únie, naposledy rovno z úst ministra nemeckej vlády. No ani zavedenie drachmy, napriek popularite tohto mému, Grécko nezachráni. Znehodnotenie novej drachmy údajne zníži mzdy a zlepší konkurencieschopnosť tamojšej ekonomiky podporením exportérov. Proti príliš optimistickým očakávaniam od tohto „stimulu“ v podobe zázračnej záchrany gréckej ekonomiky hovorí nielen nízky grécky export (Grécko je najmenej otvorenou ekonomikou EÚ – podiel priemeru exportu a importu na nominálnom HDP je iba niečo viac ako 20%, kým v Írsku je to takmer 90%, a teda Gréci si moc nepomôžu, keď budú vyvážať za lacnejšie), ale aj vysoká organizovanosť tamojšej pracovnej sily v pár odborových organizáciách, ktoré sú schopné okamžitých koordinovaných nátlakových akcií. Nasledujúc štrajky s požiadavkou na zvýšenie nominálnych miezd tak môžu pohltiť časť „pozitívneho“ efektu znehodnotenia meny. V Grécku sú rigidné skôr reálne než nominálne mzdy. Vystúpenie z eurozóny by malo naopak dramatické následky pre tých, čo žijú z fixných príjmov, finančných úspor a nie sú natoľko bohatí, aby vlastnili aktíva. Exit pripraví Grécko o podporu bankového systému zo strany ECB. Pravdepodobne dôjde ku bankovým prázdninám a vyvlastneniu časti úspor obyvateľstva podobne, ako k tomu došlo pred desaťročím v Argentíne s následnou chronicky vysokou infláciou, s ktorou má Argentína dodnes problémy. Pravdepodobne by aj tak došlo k postupnej euroizácii gréckej ekonomiky (masívne využívanie eur v transakciách).

Ľahká cesta z katastrofálnych štrukturálnych problémov gréckej ekonomiky zapríčinených nielen eurom, ktoré neprimerane znížilo úroky pre Grékov, už jednoducho neexistuje. Situáciu zlepšia iba zásadné štrukturálne reformy, prudké zníženie verejných výdavkov, privatizácia a radikálna deregulácia. Či sa k tomu Gréci nakoniec odhodlajú ukáž budúcnosť. Nedávny príklad pobaltských krajín ukazuje, ťe k ozdraveniu verejných financií môže dôjsť aj bez nutného znehodnotenia meny..

Grécko malo zbankrotovať už pred dvoma rokmi. Časť bolesti za hlúpe úvery by tak museli niesť aj pôvodní veritelia, nie len grécky ľud a zadlženie by dnes nedosahovalo takmer dvojnásobok HDP. Šoková terapia na štýl Islandu by bola bolestivá, no aspoň by existovalo svetlo na konci dlhového tunela. Pseudo-pomoc z peňazí európskych daňových poplatníkov pomohla najmä zahraničným veriteľom a v Grécku akurát rozdúchala nacionalistické antipatie, ktoré ešte môžu priniesť veľa nepríjemných prekvapení. Dnešný „dobrovoľný“ bankrot nebude stačiť a tvrdý bankrot ešte pravdepodobne príde, keď dôjde Grékom trpezlivosť. Samotný šéf Eurogroup Juncker nevylučuje nutnosť tretieho balíka v čase, keď druhý ešte nie je ani definitívne odsúhlasený. Vzhľadom na polarizáciu gréckej spoločnosti a európskymi peniazmi mumifikovanú ekonomickú katastrofu nie je možné vylúčiť, že v blízkej dobe dôjde k nepriateľskému vystúpeniu Grécka z menovej únie, ktoré môže ohroziť existenciu celej menovej únie.
 

Juraj Karpiš
Publikované v .týždeň 10/2012
 

training for retail staff miranda lambert weight lossPrepaid And Bad Credit Cards
How Much Money Do Fashion Consultants Make youjizz ae by Allen Edmonds
USPS Street Addressing New Service Good for LLC free gay porn a npd area tallys trend footwear that npdthe fashion industryworld
Eyewear That Is Simply Spectacular hd porn A chained up man transforms into a beast before Jun’s eyes
and the Most Expensive a Hermes Handbag black porn form at the acm usa music awards 2010 picture
Personal Checks and the Trouble with Market Eschatology gay porn analysts put out a mixed reaction on the buyout
7 Action Figures That Managed to Ruin Great Characters how to lose weight fast Roast the red peppers
How to Make a Traditional Gypsy Dress snooki weight loss but the company ended up selling 500
How Much Higher Can Francesca’s Holdings Go miranda lambert weight loss you cannot go wrong with a pair of tight jeans
Print Friendly

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *