Brzda? Plyn? Frankfurtská monetárna schizofrénia – Budiž Euro! 15/2012

Nakupuje rytier z výkonnej rady ECB problematické dlhopisy aj do svojho súkromného portfólia? Sú „fiškálny pakt“ a ESM protiústavné? Viete o tom, že na predčasný dôchodok šéfa firmičky, ktorú kúpil Facebook za miliardu, sa cestou eurofondov skladáte aj vy? Výnimočná zahraničnopolitická vsuvka - z koho si vystrelila Severná Kórea?

Zdá sa, že obdobie pokoja kúpené masívnou intervenciou ECB sa končí. Minulý týždeň spomínaný radikálny konsolidačný španielsky balíček trhy neohúril a nasledovala poslabšia aukcia štátnych dlhopisov (namiesto plánovaných 3,5 mld. predali 2,6 mld. eur). Nepomohlo ani keď si drak požieral vlastný chvost (nesolventné španielske banky za peniaze ECB nakupovali dlhopisy nesolventného Španielska) a úroky na štátnych dlhopisoch sa vyšplhali na 6%. Naopak Nemecko emitovalo dlhopisy za historicky najnižšie úroky.

Európski predstavitelia sú z toho na prášky. Asi čakali, že za bilión nových eur vytvorených v decembrovom a februárovom LTRO si kúpia dlhšiu dovolenku od krízových problémov. Nemecko „ľutuje, že trhy ešte nevzali úplne na vedomie toto enormné reformné úsilie.“ Ľudia, čo riskujú nákupom dlhopisov vlastné peniaze, majú asi inú predstavu o tom, čo to je „enormné reformné úsilie,“ než z verejných výdavkov platení úradníci.

Z trhov je rozčarovaný aj člen výkonnej rady ECB Benoit Coeure: „To, čo sa momentálne na trhoch deje, nezodpovedá ekonomickej podstate.“ Ako správny rytier a držiteľ medaily národnej obrany je pripravený okamžite zasiahnuť. „Máme nástroje na intervenciu, ako program nákupov štátnych dlhopisov, ktoré sa síce posledné týždne nevyužívajú, no existujú,“ pohrozil. Ktovie, či na boj za to, aby trhy zodpovedali jeho predstave o ekonomickej realite, bude bojovať nákupmi španielskych dlhopisov nielen z našich, ale aj zo svojich súkromných peňazí.

Centrálnym plánovačom vo Frankfurte (sídlo ECB), ktorí veria vo svoju schopnosť určovať úroky lepšie ako trh, vyvstávajú s pokračujúcou eurokrízou naozaj zaujímavé otázky. V Grécku a Španielsku majú depresiu s vyše 20% nezamestnanosťou, ceny nehnuteľností tam padajú rýchlejšie než severokórejské rakety. Na druhej strane v Nemecku nezamestnanosť klesla na rekordne nízke úrovne, mzdy rastú najrýchlejšie za posledné dve desaťročia a ceny nehnuteľností sa tam začali dynamicky nafukovať. Aká je správna cena úverov (základná úroková sadzba) v takejto menovej únii?

„Euro tu do konca dekády už nemusí byť“ hovorí ekonóm Ken Rogoff. Optimisticky situáciu nevidí ani investor George Soros a varuje, že „podstata problémov sa nevyriešila, priepasť medzi veriteľskými a dlžníckymi krajinami sa naďalej zväčšuje. Kríza vstúpila síce do menej volatilnej, ale ešte viac smrtiacej fázy.“

Po tom ako Irán zastavil dodávky ropy do Grécka, zastavil ich aj do Španielska, ktorá z tejto krajiny čerpá 12% importu. Keď raz nejde karta...

Bývalá nemecká ministerka spravodlivosti Herta Däubler-Gmelin ohlásila, že napadne na nemeckom ústavnom súde zmluvu o „fiškálnom kompakte“ a dohodu o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu. Podľa nej tieto zmluvy trpia nedostatkom demokracie a prekračujú „červenú čiaru“ v transfere právomocí smerom od národných parlamentov.

V Aténach zatkli bývalého gréckeho ministra obrany Akis Tsochatzopoulosa. Obvinili ho z prania špinavých peňazí. Zobral úplatky v odhadovanej výške 8 mil. eur, ktoré mali zabezpečiť realizáciu nákupu nemeckých ponoriek v roku 2000 za 2,5 miliardy eur.

„Trvalo 30 rokov rozšafného míňania verejných financií na to, aby sa dlh krajiny dostal na 120% HDP. A len dva roky tvrdých úspor dostali dlh na 168% HDP... Aká demokracia môže vydržať takýto obrovský šok s takýmito biednymi výsledkami?“ pýta sa vo svojom komentári vo Wall Street Journal Antonis Samaras, predseda gréckej stredo-pravej Strany novej demokracie. To sú výsledky pochybnej snahy o ochranu veriteľov Grécka pod rúškom falošnej solidarity s gréckym ľudom, keď sa neschopnosť splácať dlhy rieši ešte väčším zadlžením.

Gréci objavili v pivnici gréckej centrálnej banky Bank of Greece 57 vriec plných nacistických ríšskych mariek v celkovej nominálnej hodnote 14,3 milióna mariek. Nemci ich nestihli pri ústupe počas Druhej svetovej vojny odpratať. Započíta im to Nemecko v hodnote upravenej o spotrebiteľskú infláciu proti gréckym dlhom? Asi nie, údajne majú len historickú hodnotu. No aspoň zvýšia zamestnanosť v Grécku. Grécke ministerstvo financií vymenovalo 6 člennú komisiu, ktorá má rozhodnúť, čo s nimi.

Facebook tento týždeň kúpil dva roky starú firmu Instagram, ktorá vyvinula aplikáciu na zdieľanie fotografií, za neuveriteľnú jednu miliardu dolárov. Firma má 13 zamestnancov na plný úväzok. Tí spolu s investormi rozprávkovo zbohatli, len konto riaditeľa (CEO) Instagramu sa nafúkne o 400 mil. dolárov. No a potom si prečítate, že pre ten istý Facebook schválila Európska komisia dotáciu z fondov na rozvoj regiónov vo výške 12 miliónov eur na vybudovanie gigantických serverovní v severnom Švédsku. Aj vy tak platíte napríklad vyššiu DPH, aby sme mohli zo spoločných európskych zdrojov podporovať rozšafnú americkú firmu s trhovou kapitalizáciou okolo 100 miliárd dolárov v investičných zámeroch v jednej z najbohatších európskych krajín. No, aspoň že únia myslí na našu bezpečnosť u kaderníka.

Rýchla správa o stave európskeho bankového sektora: európske spoločnosti si požičiavajú na dlhopisových trhoch viac, ako je objem korporátnych bankových úverov. Pre Európu, ktorej podniková sféra je tradične postavená na priamom bankovom financovaní, je to veľmi nezvyčajné.

Podľa Bloomberg by svetové banky potrebovali ešte 486 miliárd eur, ak by boli vynucované nové Bazilejské pravidlá (Basel III) na vlastný kapitál.

Po Taliansku už aj Španielsko plánuje zakázať hotovostné transakcie nad 2,5 tis. eur aby zabránilo daňovým únikom a zaviesť povinnosť hlásiť existenciu zahraničných účtov autoritám. Je to ozvena prichádzajúcich časov. Nachystajte sa.

IKEA plánuje navrhnúť, postaviť a prevádzkovať 11 hektárovú mestskú štvrť vo východnom Londýne. Konečne. Konkurencia úradníkom určite nebude na škodu. Uvidíme ako experiment dopadne. Indická obdoba „súkromného“ mesta, kde panuje trh, funguje výborne.

Keď už sme pri vláde - komunisti zo Severnej Kórey dnes vystrelili raketu ktorá mala vyniesť „satelit“ do vesmíru. Raketa asi minútu po štarte vo vzduchu vybuchla a rozpadla sa na 20 kusov, ktoré popadali do mora pri západnom pobreží Južnej Kórey. Neviem, či to niekoho prekvapí. Operátori asi cvičili na takejto technike (trenažér traktora v severokórejskom podaní). Navyše sa asi ťažko sústredí na vesmírne vojny so škvŕkajúcim žalúdkom. Aj tak mi ich je ľúto. V komunistických koncentračných táboroch je ešte kopa miesta a k asi 200 000 tisícom väzňov (tento veľmi smutný článok od človeka, ktorý sa v takomto lágri narodil, odporúčam prečítať celý) po dnešnej celosvetovej blamáži asi pár ľudí pribudne. Teda ak tú raketu nedal dole americký Patriot.

A teraz (chabý) pokus o vyváženosť. Ani kapitalistom sa nie vždy všetko podarí. Najmä keď „učia demokracii“ deti božie na druhej strane zemegule v Afganistane (pri natáčaní tohto videa nikto nezahynul ani nebol zranený).

Víkend bez nehôd (a patriotov) Vám praje

Juraj Karpiš

Print Friendly

Jeden komentár k “Brzda? Plyn? Frankfurtská monetárna schizofrénia – Budiž Euro! 15/2012

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>