Neznesiteľná ľahkosť zadlžovania (.týždeň)

Stredajšie zasadanie vlády bolo historické. Nechajme bokom snahu vlády úplne zoštátniť a monopolizovať sektor zdravotného poistenia, zasadanie vlády bolo výnimočné najmä tým, že nás vyšlo pekelne draho: kvôli odhlasovaniu 100-miliardovej pomoci španielskym bankám.

.uvedené peniaze majú odísť postupne podľa potreby vo viacerých tranžiach z eurovalu do španielskeho fondu pre riadenú reštrukturalizáciu (FROB), ktorý ich použije pri ozdravení a reštrukturalizácii španielskeho bankového sektora. Keďže Slovensko sa na eurovale podieľa necelým percentom, vláda na jedinom zasadaní schválila pochybný úver z našich vreciek vo výške jednej miliardy eur (!). Teda 71 miliónov eur za každú jednu zodvihnutú ruku 14 členov vlády.

Viac o Neznesiteľná ľahkosť zadlžovania (.týždeň)

Chudobní grandi – Budiž Euro! 30/2012

Kedy bude ďalšie miliardové zasadanie slovenskej vlády? Je Draghi hustý preto, že je Angela na dovolenke? Budú dva štátne bankroty Grécka v rámci jedného polroka európskym alebo olympijským rekordom?

To bol zase týždeň. Čo sa týka eurokrízy určite uhorkovú sezónu nemáme. Veď koľko je takých zasadaní slovenskej vlády, keď naši volení zástupcovia z našich daní odklepnú 1 mld. eur do čiernej španielskej bankovej diery? Pre porovnanie, celá konsolidácia, ktorú bolestivo zaplatíme na daniach na budúci rok má byť 1,2 mld. Eur. Každá zodvihnutá ruka 14 členov vlády nás stála 71 miliónov eur. A to pritom doma nebude z čoho účty platiť.

Španielski požiarnici protestujú v Bilbao proti úsporám:

Viac o Chudobní grandi – Budiž Euro! 30/2012

Neškodné nákupy dlhopisov?

Záchranárske práce v eurozóne naberajú na intenzite po tom, čo sa výnosy na španielskych a talianskych dlhopisoch sa vydali na prechádzku na Mont Blanc. Pohľady politikov a verejnosti sa upierajú na dočasný (EFSF) a ešte stále reálne neexistujúci trvalý euroval (ESM), ktorý čaká na palec hore od nemeckého ústavného súdu.

No v úzadí na eurozóne pracuje hlavný záchranár, a tým je ECB. Bola to ECB, ktorá v roku 2007 poskytla európskemu finančnému sektoru 300 miliárd EUR, aby mu aspoň na chvíľu podržala nos nad hladinou. A opäť ECB zachraňovala európske banky, keď v zime 2011/2012 v dvoch kolách LTRO poskytla pôžičky vo výške 1 bilióna EUR (porovnaj s aktuálnou pôžičkou 100 miliárd španielskym bankám).

Viac o Neškodné nákupy dlhopisov?

Juraj Karpiš pre Finweb: ideme zachraňovať gigantické banky

Slovensku rýchlo rastie dlh. Sú opatrenia tejto vlády dostatočné pri boji s ním?

Tieto opatrenia situáciu pravdepodobne ešte zhoršia. Nie sú totiž postavené na šetrení vo verejných výdavkoch a adresnejšom sociálnom systéme, ale na zvyšovaní daní súkromnému sektoru. Uvalenie vysokých daní na ekonomiku v čase globálneho hospodárskeho spomalenia a vysokej domácej nezamestnanosti zníži ekonomickú aktivitu, životnú úroveň a zhorší budúcu schopnosť Slovenska dlh splácať.

Viac o Juraj Karpiš pre Finweb: ideme zachraňovať gigantické banky

Účet za euro – opäť vyššie čerpanie

Po niečo vyše mesiaci sme opäť zaktualizovali Účet za euro. Keďže ESM (trvalý euroval) ešte stále čaká na schválenie v kľúčových krajinách, hlavne v Nemecku, kde sa má k nemu v septembri vyjadriť ústavný súd, naše celkové garancie sa takmer nezmenili.

Prišlo len ku veľmi miernemu upraveniu množstva dlhopisov držaných ECB smerom dole, čo bolo vyvážené nárastom starej pôžičky MMF Grécku kvôli prepadu kurzu EUR voči SDR. Celkový účet za euro tak ostal vo výške 1858 euro na každého občana Slovenska.

Viac o Účet za euro – opäť vyššie čerpanie

Na krízu sa treba vyspať – Budiž Euro! 29/2012

Na dnešnom okružnom výlete Stredomorím môžeme pozorovať, ako Gréci vedia predávať, Španieli požičiavať a Taliani sa tváriť nenápadne. Pozrieme sa aj na francúzskeho leva, britského buldoga a slovenskú ekonómku.

“Ak chcú lídri eurozóny skutočne vyriešiť dlhovú krízu, mali by sa na to vyspať,” začína článok v gréckych novinách Ekathimerini o účinkoch spánkovej deprivácie počas nekonečných summitov na rozhodovanie. Skutočne, výdatný spánok by možno pomohol lídrom pochopiť mnohé, napríklad rozdiel medzi úsporami a zvyšovaním daní. Tým gréckym sa to pokúsil svojim listom vysvetliť Aretouli Nicholas z Kréty, ktorému ako drobnému poľnohospodárovi z malej dedinky s minimálnym peňažným príjmom vyrúbili doslova likvidačné dane. „Ak si mám vybrať medzi tým, že nebudem jesť tri mesiace, alebo že nezaplatím dane, rozhodol som sa vám neposlať ani cent.“ Podaktorí si to vzali k srdcu, pretože po rokoch zvyšovania daní, ktoré ekonomike neprospeli ani v najmenšom, začína Grécko uvažovať nad výraznými škrtmi sadzieb. Niektorí Gréci by sa rovno chceli stať radšej občanmi Rakúska.

Viac o Na krízu sa treba vyspať – Budiž Euro! 29/2012

Čakanie na ESM – Budiž Euro! 28/2012

Je naozaj destabilizácia EÚ jedinou alternatívou? Nemecký ústavný súd si dáva načas. Štát neznesie v manipulácii úrokov konkurenciu. Mnohí Španieli majú všetky vajcia v jedinom košíku, ktorý momentálne padá na zem. Keď Silvio hovorí, ratingovky počúvajú.

Nový predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko tvrdí, že alternatíva k eurozóne neexistuje. Kto nehľadá nenájde. A potom sú prekvapení. V Poľsku tento rozhovor asi nečítali. Poľsko sa totiž rozhodlo zmraziť snahy o skoré zavedenie eura. Ešte asi nevedia, že nemajú žiadnu inú alternatívu.

Podľa analýzy (dostupná ako .pdf tu) Rady ekonomických poradcov nemeckej vlády je euro dnes „destabilizujúcou silou“ v Európe a záchranné mechanizmy postavené na eurovaloch (EFSF a ESM) nemajú v podstate žiadnu šancu na úspech v riešení krízy.

Ach áno, ESM! Veď ten mal fungovať už od tohto týždňa! No tak skoro fungovať nebude. Nemecký ústavný súd totiž oznámil, že na jeho rozhodnutie ohľadom súladu tohto nástroja s nemeckou ústavou budeme čakať možno aj tri mesiace. No a keďže ide najmä o nemeckú peňaženku, bez nemeckého „áno“ žiadna párty v periférii nebude.

Viac o Čakanie na ESM – Budiž Euro! 28/2012

Bankári sú už prepracovaní – Budiž Euro! 27/2012

Odbory v ECB protestujú, Barclays zbiera ceny doma aj v zahraničí, Sarkozy preventívne balí zubnú kefku a pyžamo, Fíni s Holanďanmi sú neposlušní, Klaus bol zase euro-vtipný. A viete kto predsedá EÚ? Komunisti.

Pretrvávajúca kríza má silné sociálne dopady. Dokonca až také, že si ich všimli odbory ECB. V prieskume medzi jej zamestnancami vyšlo najavo, že roky tvrdého boja proti kríze si medzi nimi vyžiadali krutú daň v podobe narastajúcej prepracovanosti. Problémom je hlavne nízky počet zamestnancov, uznajte sami, 1200 ľudí v centrále to nemá šancu zvládnuť. Napríklad tento týždeň museli znížiť úrokovú mieru z 1% na 0.75%, čo je nový rekord. Dúfajme, že tento krát to už pomôže. Ak nie, znížime znova.

Pýtate sa kam, keď 0% sa už pomaly blíži? Spýtajte sa Dánov. Tí zosekli úrokovú mieru na 0.2% a depozitnú úrokovú mieru (ktorú banky dostanú, ak si uložia dánske koruny v dánskej centrálnej banke) na -0.2%. Áno, vidíte dobre, banky platia za to, aby si mohli uložiť peniaze na účtoch CB. Do relatívne bezpečného Dánska totiž uteká vystrašený kapitál zo všetkých strán. Jacob Graven, šéfekonóm Sydbank A/S na to dslova povedal: „Je to známka silnej dánskej ekonomiky…Máme problém luxusu.“

Viac o Bankári sú už prepracovaní – Budiž Euro! 27/2012

Zmeniť podmienky eurovalu? Žiaden problém!

Minulý víkend sa predstavitelia EÚ dohodli, že euroval (ESM) bude môcť financovať priamo banky. Už financovanie jednotlivých nezodpovedných vlád z prostriedkov ostatných členov od počiatku považujeme za chybný krok. Avšak možnosť posielať peniaze európskych daňových poplatníkov priamo bankám negatíva ešte viac rozširuje. Na rozdiel od pôžičiek štátom, tieto peniaze pôjdu mimo aspoň naoko tvrdého dohľadu Trojky, aký zažívalo napríklad donedávna Grécko. Výmenou za to dostaneme my, akcionári ESM, akcie nesolventných bánk na hranici kolapsu. No nekúp to.

Viac o Zmeniť podmienky eurovalu? Žiaden problém!

Stručne – ako funguje euroval (ESM)

Opakovane sa stretávame s tým, že bežná verejnosť, ale aj napríklad novinári, majú len veľmi hmlistú predstavu, ako trvalý euroval (ESM) vlastne bude fungovať. V nasledujúcich pár vetách sa to pokúsime čo najstručnejšie zhrnúť.

ESM je akciová spoločnosť, umiestnená v Luxembursku. Jej akcionári sú členské štáty eurozóny. Ako každá akciová spoločnosť, aj ESM má vlastný kapitál, ktorý poskytli akcionári. V prípade ESM je to hotovosť 80 miliárd euro, ktorú musia akcionári ESM poskytnúť. Okrem toho sa akcionári zaviazali poskytnúť ďalších 620 miliárd euro kapitálu na požiadanie. Akcie sú medzi akcionárov rozdelené nerovnomerne (Slovensko má 0,824% akcií), podľa tohto kľúča jednotlivé štáty poskytujú ESM kapitál.

Viac o Stručne – ako funguje euroval (ESM)