Koniec krízy. Už zase! – Budiž Euro! 33/2013

Správy o konci krízy prichádzajú s pravidelnosťou východu slnka. Grécko má prebytok. Brusel má kopec nových nápadov ako míňať peniaze.

A ten o konci krízy poznáte? Správy o ekonomickom raste začínajú pripomínať Anderov rebrinák – teda staré vtipy v novom vydaní. V druhom štvrťroku 2013 narástla eurozóna o 0,3 % HDP naproti očakávaným 0,2 %, čo napríklad komisára Olli Rehna motivovalo k výroku „ukazuje sa, že naša odpoveď na krízu bola správna!“

Už pár rokov sme v situácii, keď rast HDP o pár desatiniek percenta je oslavovaný takmer ako pristátie na mesiaci. Nechajme teda politikov tešiť sa a pozrime sa na zvyšné tohto týždňové novinky v Európe.

Z Grécka prišli zdanlivo pozitívne správy. Krajine sa podarilo dosiahnuť primárny rozpočtový prebytok, teda pred zaplatením úrokov. Problém však je, že úroky sú gigantické, keďže aj dlh je gigantický. Primárny prebytok by bol pozitívnou správou vtedy, ak by sa krajina rozhodla zbankrotovať a zbaviť sa tak úrokov. To by nás však ako veriteľov príliš nepotešilo. Zaujímavé je, že kým v roku 2005 tvoril verejný sektor 40 % ekonomiky krajiny, dnes to je 46 %. Daňová záťaž sa od roku 2005 zvýšila z 39 % na 45 % HDP. Pekná ilustrácia pomeru zvyšovania daní a škrtaniu výdavkov.

Zachraňovať grécky rozpočet pomáhajú aj Slováci. Do privatizácie 33 % podielu štátnej lotérie v hodnote 652 miliónov sa zapojili aj dve slovenské investičné skupiny. Je to jeden z najväčších úspechov privatizácie gréckych štátnych aktív, no tento výnos pokryje len 0,2 % z 300 miliardového gréckeho dlhu.

V Španielsku pokračujú ceny nehnuteľností v ceste z kopca. Pobláznenie z lacných úverov krásne symbolizuje stavba najvyššej rezidenčnej budovy v Európe. Mrakodrap v Alicante stavitelia počas výstavby navýšili z pôvodných 20 poschodí o 27 ďalších. V nadšení zabudli na podstatnú vec, a síce zakomponovať dostatočnú kapacitu výťahov. Vrchné byty sú tak momentálne vhodné len pre atlétov.

V Írsku na rozdiel od Španielska už dávnejšie začali búrať neúspešné developerské projekty. V krajine sa darí znižovať finančnú páku v ekonomike, teda celkovú úroveň zadlženia. Tá však naďalej zostáva obrovská, po Luxembursku s prehľadom druhá najvyššia na hlavu v EÚ.

Kríza sa prejavuje prakticky vo všetkých krajinách a nie je len výsadou eurozóny. V Británii zažili rozsiahlu bankovú krízu a menej rozsiahlu realitnú bublinu. To sa odrazilo aj na poklese reálnych miezd, ktoré klesli od roku 2010 o 5,5 %, čo je štvrtý najvyšší pokles v Európe po Grécku, Portugalsku a Holandsku. Kto sa chce pred poklesom mzdy chrániť, mal by sa zamestnať v štátnej sfére, minimálne ak pracuje v Británii. Podľa Institute for Fiscal Studies medzi rokmi 2009 – 2011 poklesli v súkromnom sektore priemerná hodinová mzda z 15,1 libry na 13,6 libry, kým vo verejnom sektore z pôvodných 16,6 libry na 15,8 libry. Verejný sektor sa totiž nemusí trápiť problémami so zákazníkmi, ani odbytom.

Zaujímavé bude sledovať vývoj v európskom bankovom sektore. Aby banky splnili podmienky dohody Basel III, musia sa zbaviť 3,2 bilióna aktív. Pritom za posledných 15 mesiacov sa už zbavili 2,9 bilióna aktív. Zároveň musia získať nový vlastný kapitál. Sekajú tak, kde sa dá. Napríklad počty pobočiek. Od roku 2008 do konca roku 2012 ich ubudlo v Európe 20 000. Netreba sa báť, že sa vám cesta po spotrebný úver či kreditku predĺži, stále ostáva 218 687.

Len v Bruseli nikdy nie je problém vymyslieť nové výdavky. Miliardy z verejných prostriedkov išli do budovania obnoviteľných zdrojov energie, pričom návratnosť týchto investícií je skôr metafyzickou otázkou. No miesto prehodnotenia výdavkov smerom dole sa čoraz častejšie začína hovoriť o tom, že dotovať z európskych zdrojov bude treba aj jadrovú energiu.

Ďalšie peniaze pôjdu do realít. Správy o realitných bublinách, ktoré spustili krízu vo viacerých krajinách sa do Bruselu zjavne nedostali. Európska investičná banka chce zatiaľ skromnými dvoma miliardami financovať výstavbu realít v mestách, „kde sa to súkromným investorom zdá príliš riskantné.“ A to súkromní investori sa s lacnými peniazmi neraz vedia pustiť do pekne riskantných výstavieb!

Dotovať treba aj emancipáciu. Bruselskí astrológovia vyrátali z postavenia Venuše a Marsu, že pre šťastie ľudstva je málo profesoriek ženského pohlavia. Našťastie aj tento problém má riešenie, predbežne nás bude stáť šesť miliónov eur.

Otázku zvyšovania právomocí Bruselu na úkor členských štátov po Británii a Holandsku pomaly začína otvárať aj Nemecko, zatiaľ opatrne v podaní Angely Merkel. Otázne je, či po voľbách ju bude ešte niekto počúvať. Kampaň je už v plnom prúde, lietajú v nej často ostré myšlienky. Napríklad euroskeptická stranička Alternatíve Für Deutschland v kampani navrhuje, že Francúzsko by malo opustiť eurozónu. Dovolím si odhadnúť, že ani ich nebude nikto po voľbách počúvať.

Vy majte uši nastražené!

Martin Vlachynský
15.8.2013

designed gingerbread menu rob kardashian weight lossWorking with Lenders Who Self Manage Appraisals

Jeden komentár k “Koniec krízy. Už zase! – Budiž Euro! 33/2013

  1. Priblizne 95% euroovci je s tymto stavom spokojna, inak by preferencie eurorealistickych stran nech su kdekolvek nekolisali okolo 5%

    Novodobi feudali, naviazani na svojich kamosov bakarov sa tesia nekritickej obluve vecsinoveho stada.

    Odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *