Otázka sebadôvery – Budiž Euro! 41/2013

Írsky voliči podržali poslancom stoličky. Pochybnosti MMF. Brusel bdie nad vysávačmi.

O veľkých autách sa niekedy hovorí, že pomáhajú majiteľom s pošramotenou sebadôverou. Môže to platiť aj o veľkej Európe? Nick Clegg, šéf britských liberálov, sa v minulotýždňovej prednáške vyjadril, že v prípade vystúpenia Británie z EÚ by ich nebrali vážne ani Američania, ani Číňania. Neviem, čo presne znamená „brať vážne“. Pre maličké nečlenské Nórsko to napríklad znamená, že Rusi a Američania ich spoločne požiadali o asistenciu pri likvidácii sýrskych chemických zbraní.

No európska zahraničná politika niekedy skutočne slávi úspechy. Nedávno vyhrala boj s Rusmi o nového „plynového“ spojenca – Azerbajdžan. Táto kaukazská krajina v posledných rokoch výrazne napreduje, niekedy až šokujúco. Napríklad výsledky volieb tam zverejňujú ešte pred tým, než sa voľby odohrajú! Verím, že európski diplomati občanom vysvetlia, že náš nový spojenec je stelesnením demokracie a iných európskych hodnôt.

Nick Clegg je odporcom referenda o vystúpení, ktoré podporuje (hoci zdržanlivo a nerád) jeho silnejší koaličný partner David Cameron. No referendá vedia niekedy prekvapiť. Voliči v Írsku v jednom práve potvrdili zachovanie dvojkomorového parlamentu, čo prekvapilo prakticky všetkých. Keď sa poslanci rozhodnú dobrovoľne zrušiť polovicu svojich stoličiek, írsky volič asi šípi nejakú habaďúru. Všetci írski poslanci tak ostávajú v práci, no musia niekde inde ušetriť 20 miliónov eur, čo bola plánovaná úspora zo zrušenia jednej komory.

Peniaze boli témou v Komisii. Johannes Hahn, zodpovedný za regionálnu pomoc, vyhlásil, že „miliardy eur daňových poplatníkov sa míňajú bez akejkoľvek jasnej stratégie či systému vyhodnocovania.“ Prisľúbil, že v budúcom rozpočtovom rámci už budú nastavené aj ciele a podmienky. Škoda, že trvalo niekoľko desiatok rokov, kým si to v Bruseli niekto všimol. Uvidíme koľko rokov bude trvať, kým sa s tým niečo spraví.

Z Medzinárodného menového fondu unikli zaujímavé dokumenty. Podľa nich v roku 2010 medzi členmi zďaleka nepanoval taký veľký optimizmus ohľadom vývoja gréckej krízy, ako Fond prezentoval navonok. Až tretina neeurópskych členov mala vážne námietky voči pomoci Grécku. Argentínci tvrdili, že celá pomoc len odsunie a zhorší nevyhnutné – grécky default. Ten sa skutočne dva roky na to odohral. Veru, Argentína vie o bankrotoch svoje. Celkovo oficiálne predpovede MMF hýria optimizmom. Zero Hedge sa pozrel na posledných 8 predpovedí MMF ohľadom rastu viacerých ukazovateľov a zistil, že prakticky vždy bola realita horšia. Nič zriedkavé, podobne optimistických (a dobre platených) veštcov má aj Komisia.

Predpovede pre Grécko stále nie sú najoptimistickejšie. Nádeje všetkých sa upínajú k možnosti dosiahnuť primárny prebytok, ako by to bolo legendárne El Dorado. Ostatné správy sú plné výstražných výkričníkov. Podiel zlých (nesplácaných) úverov v štyroch najväčších gréckych bankách dosiahol 29%, čo je viac ako dvojnásobok úrovne zlých úverov v realitnej bubline zasiahnutom Španielsku. Aj šéf ESM Klaus Regling sa vyjadril, že financovanie Grécka na trhu je v najbližšom čase nereálne.

Ďalšie peniaze pre pokladnicu sa grécki politici snažia zohnať akýmkoľvek spôsobom. Vyrátali, že len na odvodoch im firmy dlžia závratných 14 miliárd eur. Sú vraj pripravení pristúpiť ku konfiškácii majetku firiem. Asi im ušlo, že v Grécku je skoro 30 % nezamestnanosť, veľká časť firiem sa sotva drží na nohách, a na financovanie sociálneho systému nemá síl. Pri týchto firmách by zhabaný majetok bol tým posledným odvodom, aký kedy grécky štát od nich dostane.

Do takého osudu sa nikomu nechce. Slovinci sa najmä ústami novej premiérky intenzívne bránia európskej finančnej pomoci. No po zhoršení tohtoročného výhľadu prepadu ekonomiky z -1,9 % HDP na -2,6 % HDP šéf slovinskej centrálnej banky priznal, že ak to takto pôjde ďalej, pomoc zvážia.

Ale pokoj nie je ani v mimoúnijnej Európe. Napríklad taký Island sa ešte stále ani zďaleka nepozviechal. Už roky tam pretrváva obmedzenie toku kapitálu (podobne ako na Cypre), čo začína robiť stále väčšie problémy. Firmám sa míňajú devízové zásoby, nové neprichádzajú, a tak začína byť problém splácať zahraničné dlhy. Vláda sa snaží stabilizovať bankový sektor aj vyhrážaním sa cyperským scenárom – teda spoluzodpovednosťou väčších vkladateľov za hospodárenie bánk.

Tento týždeň sa však v Európe niesol skôr vo veselšom duchu. Napríklad do rubriky „To nevymyslíš, to je Francúzsko!“ máme správu, že Francúzi nakoniec predsa len schválili zákon zakazujúci zľavy na knihy. Ceny kníh sú tam totiž regulované (vydavateľ musí stanoviť záväznú maloobchodnú cenu, ako my máme pri cigaretách), no doteraz boli možné 5% zľavy a poštovné zdarma. Opatrenie má chrániť malých kníhkupcov. Vďaka nemu bude viac kníhkupectiev – a menej čitateľov. Otázne je, načo vlastné chcú tú diverzitu kníhkupectiev, keď nie kvôli čítaniu kníh?

Ale ani Nemci sa nedali zahanbiť. Po tom, ako sa politikom podarilo cez masovú podporu obnoviteľných zdrojov energie úspešne zdražiť elektrinu domácnostiam aj podnikom, začali podniky nariekať nad stratou konkurencieschopnosti. Riešenie? Elektrinu im zadotovať! Samozrejme len tým veľkým, ktorí majú lepších lobistov.

A ešte jeden na záver. Vynálezca cyklónového vysávača James Dyson zažaloval EÚ kvôli regulácii o označovaní vysávačov. Nie, nevtipkujeme, regulácia má číslo N°665/2013 a má 23 strán. Podľa neho metodika merania energetickej efektívnosti znevýhodňuje cyklónové vysávače a priraďuje im horšie výsledky, než majú v realite. Aj pre toto máme ešte stále krízu…

Nenechajte sa vysávať!

Martin Vlachynský
10.10.2013

Ak máte záujem odoberať Budiž Euro! ako pdf, napíšte nám na na budizeuro[at]eurokriza.sk

and not spend that much money christina aguilera weight lossSmaller is better when it comes to G

Dva komentáre k “Otázka sebadôvery – Budiž Euro! 41/2013

  1. “Asi im ušlo, že v Grécku je skoro 30 % nezamestnanosť, veľká časť firiem sa sotva drží na nohách, a na financovanie sociálneho systému nemá síl. Pri týchto firmách by zhabaný majetok bol tým posledným odvodom, aký kedy grécky štát od nich dostane.”
    Toto by som nečakal od niekoho, kto je ešte aj proti dotovaniu vlakov. Ekonomike podľa mňa pomôže, ak padnú firmy, ktoré nemajú potenciál a uvoľnia miesto šikovnejším.

    Odpoveď
  2. A v ekonomike, kde by vačšina firiem skrachovala, aj v dôsledku silného odvodoveho zaťaženia,čo by motivovalo tie ďaľšie “šikovnejšie” sa rozvíjať? Ja by som si investíciu minimálne dvakrát rozmyslela..

    Odpoveď
  3. V Grecku prezivaju prave tie firmy, ktore su dotovane (priamo ako zeleznice, nepriamo ako napr. vojenski dodavatelia). A bankrotuju firmy, ktore sa na tieto dotacie skladaju.

    Odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *