Peripetie – Budiž Euro! 47/2013

Írsko z kola von. Francúzsky farmári proti daniam. Grécke dróny nad hlavami.

Írsko ako prvá krajina opúšťa záchranný program dočasného eurovalu a bude sa opäť spoliehať na financovanie na trhu. Nezamestnanosť narástla trojnásobne. Dlh na obyvateľa narástol viac ako trojnásobne a štvorčlenná rodina tak dlží okolo 180 000 eur. Ale írske banky sa podarilo udržať nad vodou a to je predsa to najdôležitejšie.

K podobnému kroku sa chystá aj Španielsko. Žiaden div, ECB cez program nákupu dlhopisov za vytlačené peniaze nepriamo investorom garantuje akékoľvek dlhopisy členov eurozóny. Že nás s krízou predsa len čakajú ešte nejaké peripetie nám ale signalizuje aj sama ECB. Po čerstvom znížení úrokov zvažuje, že ich sekne ešte viac – až do záporu. Chce tak motivovať banky, aby peniaze nenechávali kvasiť na účtoch ECB a naliali ich do ekonomiky. No to sa nemusí stať, aj so záporným úrokom môžu byť virtuálne trezory ECB najbezpečnejším miestom na skladovanie peňazí. Nakoniec, reálne úroky (očistené o infláciu) sú záporné už dávno.

Ekonomický rast v eurozóne sa v treťom kvartáli znížil na nebadateľných 0,1 %, Francúzsko sa dokonca dostalo do 0,1 % poklesu. V krajine začína byť horúco. Politika zvyšovania daní a vymýšľania nových natoľko rozzúrila miestnych farmárov, že sa rozhodli zablokovať Paríž. Vadí im zvýšenie DPH aj nová ekodaň. Premiér Jean-Marc Ayrault vidí problém v tom, že daňový systém je príliš komplikovaný, a ľudia mu nerozumejú. Takto pomýlení si potom vraj „myslia, že to, čo platia, je nefér.“

Komisia vydala prvé známkovanie národných rozpočtov na rok 2014. Pochvalu dostalo len Nemecko a Estónsko, ktoré vraj majú rozpočet tip-top. Slovensko skončilo v tretej skupinke. Rozpočet je vraj na dobrej ceste, ale reálne hrozí, že z tejto cesty zíde.

Práve takýmto krajinám by mohol slúžiť špeciálny program (áno, zase nový…), ktorý by požičiaval za nízke úroky výmenou za reformy. Kapacitu by mal 20 miliárd eur, ale všetko je zatiaľ len teoretický nápad. Problém nenásytných rozpočtov je však spätý s európskym bankovým systémom a tam sú ukryté tie najväčšie peripetie.

Na budúci rok majú prebehnúť údajne prísne bankové stres-testy. Banky zrýchlili splácanie LTRO pôžičiek ECB a intenzívnejšie sa zbavujú niektorých aktív. Tento proces ozdravovania však môže ohroziť už tak chabý aktuálny hospodársky rast. Väčší problém však politici majú s výsledkami. Čo s tými bankami, ktoré testami neprejdú? Nemecko odmieta použitie európskych peňazí na ich ozdravenie, aj keď socialisti pripustili, že cez nich by to šlo. No výmenou za podporu dane z finančných transakcií. Čo na tom, že tieto dve opatrenia nemajú nič spoločné.

Podľa uniknutého dokumentu má mať budúci rezolučný fond, teda spoločný fond na záchranu bánk ktorý bude súčasťou bankovej únie, kapacitu až 150 miliárd eur. Ešte než vznikne budú pomoc potrebovať slovinské banky. Tam sa prikláňajú k cyperskému riešeniu. K 1,5 miliarde eur z rozpočtu by sa mal pridať 0,5 miliardový podiel vlastníkov dlhu týchto bánk. Problém je, že odhadované náklady na záchranu sú až 4,6 miliardy eur.

Počuť ešte budeme aj o španielskych bankách. Úroveň nesplácaných pôžičiek v septembri rekordne narástla až na 12,6 %. No boli aj lepšie správy. „Zlá“ banka SAREB začala predávať exekvované nehnuteľnosti. Oproti očakávanému počtu 7 500 domov sa jej v prvom kole podarilo predať len 4 000, no tržby oproti očakávanej menej ako miliarde eur dosiahli 1,6 miliardy eur. Prázdnych domov je v Španielsku 2-3 milióny.

Pokračovali aj ťahanice okolo „nadmerného“ exportu Nemecka. Nemci sú z toho dosť rozladení, nerozumejú, prečo je nemecký ekonomický motor zrazu problémom. Komisár pre energie Günther Oettinger povedal, že je „nemysliteľné, aby Nemecko bolo sankcionované.“ Podporil ho aj časopis Le Figaro: „Ako keby Berlín ubližoval Grécku tým, že exportuje olivový olej do Číny. Ukazuje sa, že bruselskí technokrati nemajú problém posunúť cynizmus na demagógiu.“

Bruselskí technokrati si medzitým zvýšili mzdy v priemere o 240 eur mesačne. Samozrejme, nie tak otvorene. Oni si len znížili odvody, čo im zvýšilo disponibilnú mzdu. Miestečká v štátnej správe sú teplejšie ako piešťanské pramene, a to aj v krízou najviac zasiahnutých štátoch. V takom Grécku, ktoré šetrí, že viac už to ani nejde, majú štátni zamestnanci o 30 % – 58 % vyššie mzdy ako ich rovnako kvalifikované náprotivky v súkromnom sektore.

Že to tam myslia so šetrením vážne potvrdili aj rozhodnutím zúčastniť sa s ďalšími šiestimi európskymi štátmi vývoja európskeho bezpilotného lietadla, ľudovo drónu. Či bude slúžiť na bombardovanie euroskeptikov, nemeckých exportérov alebo fajčiarov ešte nie je jasné.

Mercedes vyhral jednu bitku. Automobilka odmieta do klimatizácií plniť novú chemikáliu, ktorú rozkázal Brusel. Francúzi kvôli tomu zablokovali registrácie vozidiel tejto značky vo Francúzsku, súd teraz toto opatrenie pozastavil. Jedni tvrdia, že povinné používanie nového chladiva ochráni ľadových medveďov pred hrôzami globálneho trhu, iní si zase myslia, že akurát tak ochráni dve chemické korporácie s monopolom na jeho výrobu pred hrôzami konkurencie.

Bitku vyhrala aj aktívna komisárka Viviane Reding. Jej snaha presadiť povinné kvóty na ženy v riadiacich orgánoch firiem je o krok bližšie k definitíve. O kariére tak už nebude rozhodovať len mozog, ale aj iný orgán.

A ja stále čakám, kedy konečne niekto príde s tými kvótami na metalistov v riaditeľských postoch.

Nech vaše dni nie sú len taký popík!

Martin Vlachynský
21.11.2013

Ak máte záujem odoberať Budiž Euro! ako pdf, napíšte nám na na budizeuro[at]eurokriza.sk.

He choosed a shirt from a different designer christina aguilera weight lossChanel Metiers D’Art Fashion Show Paris Byzance pre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *