Recesia a banky – Budiž Euro! 52/2013

Eurokríza sa v roku 2013 stala nudnou…alebo nie?

Spomínate si na rok 2012? Na jar skrachovalo Grécko, následne si dva krát hodilo parlamentné voľby a celá Európa sa triasla, aby ich nevyhrali komunisti zo SYRIZA alebo neonacisti zo Zlatého úsvitu. Chvíľu na to sme zachraňovali španielske banky, na hranu sa dostali Cyprus a Slovinsko. No v lete 2012 pripravila Európska centrálne banka program nákupu dlhopisov OMT a eurokríza akosi znudnela.

Aspoň na čas. V marci prišiel šok v podobe cyperskej krízy. Hoci sa o pravdepodobnom riešení hovorilo takmer rok, málokto ho bral vážne až kým nebolo neskoro. Obrovsky prepákovaný cyperský finančný sektor neuniesol straty spôsobené gréckym bankrotom a keď ECB zavrela tok likvidity cez program ELA, vláda zasiahla a finančný systém začala zachraňovať.

Tentoraz to však prebiehalo inak. Straty museli znášať nielen daňovníci, ale aj majitelia dlhu cyperských bánk a väčší vkladatelia. Prestali fungovať bankomaty, zastavili sa toky eur von z krajiny a euro sa neoficiálne rozlomilo na dve rôzne meny – normálne euro a cyperské euro.

Aj táto situácia nakoniec prehrmela, no Európa sa zmenila. Štátne rozpočty prestali byť zaujímavé. Od 1.januára začal platiť Fiškálny kompakt, teda súbor pravidiel, ktorý už konečne mal donútiť politikov správať sa zodpovedne a nemyslieť len na najbližšie voľby. Už pár mesiacov na to bolo jasné, že krajiny ho budú porušovať ako na bežiacom páse. Deficity vo väčšine členských štátov naďalej svietia na červeno a verejný dlh rapídne narastá. Európa sa potáca niekde na hrane recesie a stagnácie, s očami všetkých uprenými na nemecký priemysel, ktorý ako jednooký medzi slepými drží európsku ekonomiku nad vodou. Napriek tomu výnosy na štátnych dlhopisoch v roku 2013 poklesli.

V roku 2013 sa ukázala previazanosť verejných rozpočtov a centrálneho bankového systému frakčných rezerv. Stále väčšia časť štátnych dlhopisov končí v portfóliách lokálnych bánk či v rukách ECB, ktorá ich akceptuje ako kolaterál. Karavána deficitov a rastúceho dlho tak pôjde ďalej dovtedy, dokiaľ bude mať ECB silu udržiavať v činnosti finančný systém.

Túto situáciu si uvedomujú aj európski predstavitelia, preto sa rok 2013 niesol najmä v znamení utvárania čoraz jasnejších kontúr bankovej únie. Po vybudovaní prvého piliera, teda spoločného dozoru nad bankami, napredujú aj práce na druhom pilieri. Tým je spoločný rezolučný fond a pravidlá na sanáciu zlyhaných bánk. V decembri dospeli práce k finálnemu návrhu, ktorý v najbližšej dobe čaká definitívne udelenie zelenej. No tri veľké otázky pre rok 2014 ostávajú.

Provu otázkou je ohodnotenie štátnych dlhopisov. Na rok 2014 je naplánovaný veľký stres test európskeho bankového systému, vraj už skutočne prísny. No ak má byť prísny, nemôže hodnotiť štátne dlhopisy v držaní bánk ako bezrizikové. Také bolo pravidlo doteraz, no po gréckom bankrote by bolo výsmechom veriť tomu naďalej a stres test by stratil zmysel. No ak regulátor prisúdi štátnym dlhopisom riziko, môže to opäť rozvíriť nateraz pokojné dlhopisové vody, najmä v tých najviac problematických štátoch, ako Španielsko či Taliansko.

S tým je spojená druhá otázka. Čo s rekapitalizáciou tých bánk, ktoré stres test identifikuje ako podkapitalizované? Alebo skôr, kto to zaplatí? Posmelené španielskym prípadom, dotknuté členské štáty budú v pokušení požiadať o asistenciu nás všetkých.

Posledná otázka je najdôležitejšia – dokedy to pôjde takto ďalej? Dlh eurozóny presahuje 90% HDP a naďalej rastie. Ten 1-2 % rast, ktorý do blízkej budúcnosti predpokladajú optimisti, môže nárast dlhu pribrzdiť, ale len so šťastím zastaviť a takmer určite nie obrátiť. Demografický posun naďalej pokračuje a viaceré štáty dosiahli mierne zlepšenie aktuálnej fiškálnej situácie len vďaka zvyšovaniu daní, jednorazovým opatreniam a odsunutým kapitálovým výdavkov, čo sa nedá realizovať donekonečna. Celý región je stále viac zaťažovaný čoraz nezmyselnejšími reguláciami, cieľmi, programami a politikami (mojim súkromným favoritom je regulácia objemu splachovacích nádržiek), ktoré predstavujú ďalšiu záťaž pre ekonomiku.

Táto stagnácia môže trvať mesiace, ale aj roky. Rok 2014 môže byť taký istý, ako ten odchádzajúci. Plný ťahaníc o konečnú podobu bankovej únie, o to čo má kto zaplatiť zo svojho a čo pôjde so spoločného. So správami o 0,2% raste HDP a o deficitoch, ktoré už naozaj budúci rok budú nižšie ako 3%. Alebo sa dočkáme na začiatku nenápadného pádu tej či onej banky, ktorý ale v konečnom dôsledku spustí lavínu, ktorá zmení eurozónu.

Neviem ako to s Európou bude. Ale viem, že osobné šťastie nezáleží len na ekonomickom vývoji, preto vám za celý INESS prajem v roku 2014 všetko dobré, alebo rovno najlepšie.

Martin Vlachynský
27.12.2013

 

Ak máte záujem odoberať Budiž Euro! ako pdf, napíšte nám na na budizeuro[at]eurokriza.sk.

The Cookie DietBefore she became a mom snooki weight lossKodak And The Case Against ‘Managed’ Mutual Funds

Rozdávanie – Budiž Euro! 51/2013

Niekomu ubudne, niekomu pribudne. Írske čísla zlé, cyperské ešte horšie. Katalánska secesia.

Elektronické cigarety. Nesmrdia, neostáva po nich popol ani špaky, majú minimálne zdravotné následky oproti klasickým cigaretám a pripitý spolusediaci na bare vám nimi pri šermovaní rukami navypáli oko – takže ich treba zakázať! V Bruseli sa dohodli, že ak aspoň tri krajiny podporia ich zákaz, bude sa vzťahovať na celú EÚ.

V Británii zase jedna farmárska rodina už asi vie, ako bude voliť v blížiacom sa referende o vystúpení z EÚ. Na základe európskych regulácii boli totiž donútení opustiť svoju rodinnú farmu, ktorú plánovali prenechať deťom. Ich pozemky budú zatopené kvôli rozšíreniu hniezdiska vtákov.

Viac o Rozdávanie – Budiž Euro! 51/2013

Vianoce euroúradníkov – Budiž Euro! 50/2013

Sviatky pri sviečkach. Nechápavý Moscovici. Česi kradnú našim politikom nápady.

Predvianočné nákupy sú u väčšiny z nás v plnom prúde. Nezaháľajú ani v Bruseli. Vďaka zníženým dôchodkovým odvodom so spätnou platnosťou budú mať euroúradníci od nového roka trvalo vyššiu čistú mzdu. K januárovej výplate dostanú vďaka retroaktivite zmeny ešte 1 000-4 000 eur príplatok. Vďaka výpadku odvodov výdavky rozpočtu EÚ na dôchodky úradníkov tak narastú o 7 % na 1,55 miliardy eur. Na Vianoce treba dopriať!

Chudobnejšie budú Vianoce v Grécku. Kvôli neplateniu účtov za elektrinu je tam čoraz viac domácností odkázaných na sviečky a kúrenie všemožným tuhým palivom. To v krátkom slede spôsobilo smrť troch ľudí udusením vrátane dieťaťa a tak vláda zareagovala zákazom odpájania ľudí od elektriny. Ironické na tom je, že účty za elektrinu sú vysoké preto, lebo k nim vláda pripojila novú daň z nehnuteľností, ktorá je súčasťou „šetrenia.“ Ako naši pravidelní čitatelia vedia, pod týmto slovom sa v Európe poväčšinou skrýva zvyšovanie daní.

Viac o Vianoce euroúradníkov – Budiž Euro! 50/2013

The brakes are on – Let There Be Euro! 49/2013

Slowed-down Europe. Equal and more equal. Megapenalty.

There can hardly be a single week without at least one funny Eurocratic idea. We informed you some time ago about the idea to install speed limiters to all cars. Those limiters would brake cars according to passing traffic signs (politicians’ cars would be excluded, of course). Caring protectors of our health, happiness and good mood have recently brought up another idea. They are suggesting that every car (the old ones as well as the new ones) should have speed limiter set on 115 km/h. According to them, this is supposed to decrease the amount of accidents and emissions.

Viac o The brakes are on – Let There Be Euro! 49/2013

Stlačená brzda – Budiž Euro! 49/2013

Spomalená Európa. Rovní a rovnejší. Superpokuta.

Čo by to bol za týždeň bez aspoň jedného veselého nápadu od byrokratov z bruselských kancelárií. Dávnejšie sme vás informovali o nápade povinne inštalovať do áut obmedzovače rýchlosti, ktoré by auto brzdili podľa značiek na ceste (autá politikov by samozrejme mali výnimku). Teraz starostliví ochrancovia nášho zdravia, šťastia, a dobrej nálady, prišli s inou verziou. Navrhli do každého nového aj starého auta povinne namontovať obmedzovač rýchlosti na 115 km/h. Má to znížiť nehodovosť a samozrejme aj emisie.

Je však možné, že takú reguláciu už nebude treba. Jazda vyššou rýchlosťou sa pre Európanov môže stať nedosiahnuteľným luxusom. Európska ekonomika má totiž už pár rokov stlačenú brzdu. V najviac zasiahnutom Grécku poklesla intenzita automobilovej dopravy o 40% v rokoch 2010 aj 2011. Gréci v kríze menia autá za bicykle, pretože na prevádzku áut nemajú.

V Španielsku poklesol počet registrovaných nezamestnaných o 2475 ľudí. Pozitívna správa stráca na lesku keď sa pozriete na graf vývoja nezamestnanosti. Prípadne si prečítate správu ako IKEA spustila v Španielsku nábor 400 zamestnancov pre svoj nový obchod. Behom 48 hodín zavalilo jej stránku 20 000 uchádzačov a systém sa zrútil.

Viac o Stlačená brzda – Budiž Euro! 49/2013