Stroj času objavený v Bruseli– Budiž Euro! 11/2014

Rakúsko na hrane. Talianske plány. Vyššie platy úradníkov. Úspešné voľby.

Čiernych ovcí pribúda. Guvernér rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny pripustil, že ani jeho krajina nemusí splniť pravidlo 3% deficitu. Dôvodom sú dodatočné náklady na zbankrotovanú a znárodnenú banku Hypo Alpe-Adria. Tie by sa mali tento rok zvýšiť o zhruba 3,6 miliardy eur. To spolu s prevzatím zlých aktív štátom naviac vykopne štátny dlh z dnešných 74,4% HDP až niekam ku 80% rakúskeho HDP. Číslo ešte nie je oficiálne, ale šéfa centrálnej banky nemožno brať na ľahkú váhu. Rojkovia a utopisti môžu ďalej premýšľať nad dodržiavaním spoločných pravidiel, vďaka ktorým bude eurozóna raz určite fungovať, my sa skôr pýtame: Kedy to vzdá aj Slovensko?

Taliansko to vzdať ešte nechce. Bývalý minister financií Fabrizio Saccomanni sa zatváril urazene, keď Komisia varovala Taliansko pred makroekonomickými nerovnováhami. Podľa Saccomanniho „dlh narástol, pretože štát musel zaplatiť dlžoby voči dodávateľom tovarov a služieb.“ Prečo by sa toto nemalo rátať nevysvetlil. Pobúrilo ho, že Komisia nevzala do úvahy talianske náklady na záchranu iných štátov a vytvorenie eurovalu, ktoré zodvihli jeho dlh o 50 miliárd eur. Trošku pozabudol, že pred dvoma rokmi ECB nákupmi talianskych dlhopisov za niekoľko desiatok miliárd eur zachránila jeho krajinu pred bankrotom, nehovoriac o ďalších gigantických pôžičkách pre taliansky bankový sektor.

Terajší premiér je však z inej fajty. Aspoň sa zdá. Opätovne potvrdil zámer reformovať pracovný trh a špecifikoval plánované zníženie daní. V prípade dane z príjmu fyzických osôb by malo 10 miliónov zamestnancov s najnižším príjmom ročne ušetriť na daniach 10 miliárd eur. Ale netlieskajme predčasne. Pôvodne mali byť nižšie dane financované škrtmi vo výdavkoch, po novom už by mali byť využité aj nízke úroky a časť zaplatená novým dlhom. Pri krajine s viac ako 130 % úrovňou dlhu to nikdy neznie ako dobrý nápad. Aspoň že talianska ekonomika po dva a štvrť rokoch v recesii konečne narástla o 0,1% HDP.

V Španielsku vládou ustanovená expertná skupina odporučila znížiť firemnú daň o 10%. V Portugalsku sa pobili policajti s policajtmi kvôli znižovaniu platov. Ako sa vyjadril jeden z protestujúcich: „Pracujem a spím. A na konci mi plat už nestačí ani na zaplatenie daní.“

Gréci sa aspoň raz za čas dostali do pozície kárajúceho a Nemci boli tí, čo sklopili uši. Počas návštevy nemeckého prezidenta sa opäť pretriasali škody spôsobené nemeckými okupantmi. Gauck uznal morálnu zodpovednosť a prisľúbil vytvoriť fond, ktorý má zvyšovať povedomie Nemcov o tejto udalosti. Gréci by radšej dostali dáke šťavnaté odškodné, v tom sa veci ale nepohli. Pokračovali rokovania okolo vyplatenia ďalšej aprílovej tranže pre Grécko. Po piatich rokoch grécke banky plánujú získať kapitál na trhu, čo by mohlo znížiť tlak na ich rekapitalizáciu z verejných financií.

Jedna krajina za druhou ohlasuje porušenie 3 % deficitu, Nemci ohlasujú vyrovnaný rozpočet. Prvý vyrovnaný rozpočet po 45 rokoch má prísť v roku 2015 a ďalšie po ňom až do roku 2018, kde nateraz končí plánovanie. Tento rok sa ešte plánuje deficit 6,5 miliardy eur pri 300 miliardovom rozpočte (Slovensko má naplánovaný deficit vyše 3 miliardy pri 17 miliardovom rozpočte). Ale sľuby sa sľubujú, takže počkajme na realitu.

Nemeckí politici sa obracali aj na európskej úrovni, kde majú jedno z popredných slov pri vytváraní spoločného rezolučného mechanizmu. Ten má pomocou spoločného fondu zachraňovať európske banky v problémoch. Rokovania sa príliš nepohli, hoci Nemci už začínajú zvažovať aj scenár osem rokov trvajúceho budovania rezolučného fondu miesto pôvodne požadovaných desiatich. Nervozita pomaly stúpa, keďže to blokuje vytvorenie bankovej únie.

Nečakanú výzvu pripravil bývalý holandský minister financií. Podľa neho by mali o členstve v eurozóne rozhodnúť občania v referende. Prípadné „nie“ by malo byť brané vážne, aj keby to znamenalo opustenie eurozóny.

Euroúradníkom došla trpezlivosť a povedali si „dosť bolo šetrenia!“ a zodvihli si platy, ktoré boli v rámci krízových opatrení zmrazené. Keďže v Bruseli robia šikovní ľudia, platy si zodvihli spätne. Za rok 2012 tak dostanú o 0,8% viac. Rok 2011 ostáva rovnaký, o 2013 sa nehlasovalo. Zo zmrazovania sa stáva fraška – úradníci si platy zmrazia, aby si ich následne o dva roky neskôr aj tak spätne zvýšili, takže vlastne žiadne zmrazenie sa nestalo. A že vraj stroj času nie je možný!

Aj podobné výstrelky prispievajú k rastúcej vlne euroskepticimu v Únii, čo pochopiteľne úradníkov nenecháva chladných, v hre sú predsa ich stoličky, alebo skôr kožené kreslá. V predminulom čísle sme vás informovali o platených výletoch pre úradníkov na ich bývalé školy, kde majú deťom prednášať o úspechoch EÚ. To sa niektorým zdá slabé, preto sa rovno zvažujú povinné EÚ hodiny na školách, kde by sa deti dozvedeli, čo všetko pre nich úradníci robia. Ten správny názor treba natĺcť do hlavy hoci aj kladivom.

Na Slovensku žijeme nadchádzajúcimi voľbami prezidenta. Aj v Severnej Kórei mali pred pár dňami voľby do národného zhromaždenia. Kandidoval aj Najvyšší Vodca (to nie je irónia, ale oficiálny titul) Kim Jong-un. Vo svojom obvode získal 100% hlasov pri 100% účasti. Prekonal tak aj svojho otca, ktorý síce v roku 2009 takisto získal 100% hlasov, ale len pri 99,98% účasti (nechcel by som byť tým nešťastníkom, ktorý chýbal).

Úspešné tipovanie víkendového semifinále želá

Martin Vlachynský
13.3.2014

Ak chcete podporiť ďalšie čísla Budiž Euro! môžete tak spraviť aj poukázaním 2% z dane.

that only boring people get bored christina aguilera weight loss4GHz 1600dpi Folding Optical Mouse

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *