Facka ilúziám – Budiž Euro! 26/2014

Dôvera, ilúzie, sklamania, znova a zase. Romantickí pesničkári nás na vykreslenie tohto kolobehu používajú príbehy lásky, ale úprimne – ak by chceli byť dôslední, spievali by o politike. Hra o európsky trón sa zvrháva v boj o novú Európu a mnohé naivné očakávania čaká studená sprcha.

Nigelovi Farageovi sa nakoniec predsa len podarilo vytvoriť (alebo skôr prerobiť z EFD) vlastnú frakciu. EFDD má 48 členov zo siedmich krajín, z toho 41 je buď z UKIP alebo z Hnutia piatich hviezd talianskeho komika Beppe Grilla. Popravde, táto informácia nikoho príliš nezaujala. Boj o kreslo prezidenta Komisie medzi „tradičnými“ stranami totiž naberá stále väčšie obrátky. Dočasne utlmený konflikt medzi „juhom“ a „jadrom“ je opäť v popredí ako za starých čias.

Viac o Facka ilúziám – Budiž Euro! 26/2014

My sa z tých problémov vydlhujeme! – Budiž Euro! 25/2014

Portugalské bicepsy. Boj nového parlamentu. Ja by som všetky tie aplikácie zakázal!

Za 6 rokov „šetrenia“ sa verejný dlh eurozóny zvýšil z necelých 6 biliónov eur v roku 2007 na takmer 9 biliónov eur v roku 2013. Keďže ekonomika eurozóny napredovala pomalšie ako sánky na hline, dlh rástol aj v relatívnych číslach a zo 66,2 % HDP v roku 2007 sa dostal na 92,6 % HDP v roku 2013.

A keďže príliv zavádzajúcich tvrdení o akomsi šetrení nemá konca, podobné čísla máme aj pre verejné výdavky v eurozóne. Kým príjmy štátov sa vďaka spľasnutej bubline, na ktorej boli vystavané, vrátili po roku 2007 späť do reality, výdavky si ďalej rastú. Výdavky vlád eurozóny narástli z 4,16 bilióna eur v roku 2007 na 4,78 bilióna eur v roku 2013. V relatívnych rozmeroch HDP sa verejný sektor zväčšil (áno, škrtmi sa zväčšil, to je záhada, že?) zo 46 % HDP na 49,7 % HDP.

Tieto čísla, o ktorých sa v slušnej spoločnosti nehovorí, pripomíname v pravidelných intervaloch. Udalosti minulého týždňa nám znova raz dali zámienku vytiahnuť ich. Začnime v Portugalsku. Ústavný súd tam pred pár týždňami zrušil časť opatrení, zameraných na zníženie platov štátnych zamestnancov. To narušilo plán portugalskej konsolidácie verejných financií, na čo Brusel odpovedal zmrazením výplaty tranže pomoci, ktorú Portugalsko dostáva od roku 2011.

Viac o My sa z tých problémov vydlhujeme! – Budiž Euro! 25/2014

Ludditi sú späť – Budiž Euro! 24/2014

Dobrý zlý krok. Hollandeho poradkyňa. Traja premiéri.

Správy z Európskej únie tento týždeň opäť zapĺňali najmä naťahovačky o to, kto bude novým prezidentom Komisie, alebo skôr o to, či ním bude Jean-Claude Juncker. Ten má kufre zbalené už od volieb, ale (ním) očakávaný hladký presun na vyhriatu stoličku de facto šéfa Únie sa mu skomplikoval vďaka odporu časti jeho frakcie, konkrétne britského premiéra Camerona a holandského premiéra Rutteho.

Politickou šachovou hrou okolo človeka, ktorého väčšina Slovenska ani nepozná, sme sa zaoberali v predchádzajúcich dvoch číslach Budiž Euro!, takže nateraz stačí. Dá sa však čakať, že to bude evergreen najbližších týždňov. Udalosťou číslo jeden však minulý týždeň bol krok ECB. Tá na svojom minulotýždňovom zasadnutí znížila kľúčové úrokové miery, pričom úrok na depozity klesol až na zápornú hodnotu. S takým niečím majú krátku historickú skúsenosť prakticky len švédska a dánska centrálna banka. Tento krok sa do značnej miery očakával a okrem mediálneho humbuku a zápisu v knihách rekordov nepriniesol do ekonomickej reality žiadne revolučné efekty.

Viac o Ludditi sú späť – Budiž Euro! 24/2014

Schjunckstadt – Budiž Euro! 23/2014

Náš prezident. Grécke finančné suchoty. Prázdne domy sú drahé.

Európske voľby u nás rýchlo preboleli a záujem o európsku politiku sa vrátil do starých koľají, alebo skôr do depa. V Bruseli sú však intenzívne dozvuky. Niektorí politickí veteráni kritizujú fakt, že do Európskeho parlamentu sa opäť prebojovali zástupcovia strán zameraných na jedinú tému (Pirátska strana), alebo priamo srandistické strany (ako v minulom čísle spomínaná nemecká DiePartei). Nemožno sa diviť. Je ťažké sa sústrediť na úmorné zlepšovania života euro-občanov, keď vedľa vás sedí poslanec, ktorého hlavným programovým bodom je vybojovanie piva zdarma pre všetkých. Hoci niektorí nezávislí pozorovatelia by prisahali, že celý europarlament normujúci vysávače je jedno veľké (a drahé) spiknutie satirikov.

Na stole sú aj dôležitejšie témy, najmä voľba nového šéfa Komisie. Richard Sulík to asi sotva bude, hoci nemecká AfD navrhla, že po 56 rokoch by prezidentom Komisie snáď mohol byť aj Východoeurópan, a spomenula meno slovenského nováčika. Reálne sa zvažujú mená z troch najsilnejších frakcií – Juncker, Schulz, Verhoefstadt. Teda trojica dokonale zameniteľných europolitikov. Napríklad podľa prieskumu v 15 európskych krajinách najhorúcejšieho kandidáta, luxemburského expremiéra Jean-Claude Junckera, pozná iba 8 % ľudí. Vo Veľkej Británii 99 % ľudí netuší kto to je, hoci v rukách prezidenta Komisie sa koncentruje najväčšia politická moc v rámci európskych orgánov. Niektorí preto už poznajú meno nového prezidenta. Volajú ho Schjunckstadt.

Viac o Schjunckstadt – Budiž Euro! 23/2014