Schjunckstadt – Budiž Euro! 23/2014

Náš prezident. Grécke finančné suchoty. Prázdne domy sú drahé.

Európske voľby u nás rýchlo preboleli a záujem o európsku politiku sa vrátil do starých koľají, alebo skôr do depa. V Bruseli sú však intenzívne dozvuky. Niektorí politickí veteráni kritizujú fakt, že do Európskeho parlamentu sa opäť prebojovali zástupcovia strán zameraných na jedinú tému (Pirátska strana), alebo priamo srandistické strany (ako v minulom čísle spomínaná nemecká DiePartei). Nemožno sa diviť. Je ťažké sa sústrediť na úmorné zlepšovania života euro-občanov, keď vedľa vás sedí poslanec, ktorého hlavným programovým bodom je vybojovanie piva zdarma pre všetkých. Hoci niektorí nezávislí pozorovatelia by prisahali, že celý europarlament normujúci vysávače je jedno veľké (a drahé) spiknutie satirikov.

Na stole sú aj dôležitejšie témy, najmä voľba nového šéfa Komisie. Richard Sulík to asi sotva bude, hoci nemecká AfD navrhla, že po 56 rokoch by prezidentom Komisie snáď mohol byť aj Východoeurópan, a spomenula meno slovenského nováčika. Reálne sa zvažujú mená z troch najsilnejších frakcií – Juncker, Schulz, Verhoefstadt. Teda trojica dokonale zameniteľných europolitikov. Napríklad podľa prieskumu v 15 európskych krajinách najhorúcejšieho kandidáta, luxemburského expremiéra Jean-Claude Junckera, pozná iba 8 % ľudí. Vo Veľkej Británii 99 % ľudí netuší kto to je, hoci v rukách prezidenta Komisie sa koncentruje najväčšia politická moc v rámci európskych orgánov. Niektorí preto už poznajú meno nového prezidenta. Volajú ho Schjunckstadt.

EÚ sa pred voľbami podarilo vyhnúť PR katastrofe, napríklad ďalšiemu bankrotu Grécka. Takže teraz sa mu môže konečne začať venovať. Nemecký minister financií Schauble sa vyjadril, že tretí grécky bail-out bude Európu stáť len jednociferné miliardové číslo. Mucha oproti doterajším 240 miliardám. Správna otázka však znie, koľko bude stáť štvrtý, piaty, šiesty…? Záchrana topiaceho sa Grécka v počte častí môže pomaly konkurovať seriálu Baywatch.

Grécki politici už tradične tvrdia, že žiaden ďalší bail-out nepotrebujú. Uvidíme, či vydržia dlhšie ako španielska vláda. Tá bail-out popierala ešte pár hodín pred tým, ako ho dostala. No domáce požiare musia hasiť neustále. Snaha udržať grécky moloch štátu v chode (spomínate na ich plán postaviť automobilový okruh uprostred najväčšej krízy?) priniesla rapídne zvýšenie daní. Dnes štvrtina obyvateľstva, teda 2,5 milióna Grékov, má problém platiť dane, a ich dlh voči štátu každý mesiac narastá o miliardu eur (400 eur na dlžníka). A to ich v júli ešte čaká nábeh novej dane z nehnuteľností. Nuž, asi budú potrebovať veľmi veľkú basu.

Možno si to povšimlo Španielsko a preto chce vláda znížiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb z úrovne 30 % na 25 %. Niektoré ich nápady sú však skôr zúfalým výkrikom. Napríklad nová daň na prázdne domy. Tých je po prasknutí realitnej bubliny v krajine niekoľko miliónov, ale banky ich do značnej miery držia mimo trh. Za prvé preto, že sa nedajú predať, a za druhé preto, že nemusia hneď realizovať straty. Štát bude touto daňou do značnej miery zdaňovať aj sám seba. Štátna „zlá“ banka Sareb totiž len v Katalánsku vlastní 40 000 prázdnych obytných jednotiek, ktoré prevzala od komerčných bánk. Možno ďalším nápadom bude daň z nezamestnanosti, to by mohlo pomôcť!

Portugalskej vláde zase skomplikoval život miestny ústavný súd, ktorý vyhlásil 800 miliónové škrty na platoch v štátnej správe za protiústavné. Vláde tak vznikla v rozpočte diera 700 miliónov, čo si všimli aj EÚ a MMF a zablokovali vyplatenie 2,6 miliardovej splátky pomoci, ktorú Portugalsko dostáva od roku 2011.

Posledné týždne sa finančníci a ekonómovia predbiehali v odhadoch toho, aký krok spácha ECB v júni v rámci stimulovania ekonomiky. Nemecký bulvár už titulkami intenzívne pripravoval nemeckých sporiteľov na očakávaný scenár – pokles úrokových sadzieb – miestami až do negatívnej hodnoty. Dnes sme sa to dozvedeli. Úrokové miery spadli na -0,1 % (na depozitá komerčných bánk v ECB), 0,15 % (refinančná) a na 0,4 % (jednodňová refinančná). Znamená to, že banky budú musieť ECB platiť, keď si u nej uložia peniaze. Cieľom je donútiť banky aby rezervy použili na dosahovanie príjmu – čiže poskytli ich ako úvery . Problémom je, že kým minulý rok v ECB „spalo“ niekoľko stoviek miliárd eur, dnes to je výrazne menej, keďže väčšina z nich už odišla na splatenie pôžičiek LTRO, ktoré pred takmer troma rokmi ECB bankám poskytla. Takže efekt bude minimálny, kvantitatívne uvoľňovanie ostalo stále iba pri rečiach. Úroky na štátnych dlhopisoch zatiaľ ďalej padajú – desaťročné dlhopisy poloskrachovaného Španielska vynesú menej ako 3 %.

Zakončíme letne. Francúzske ministerstvo dopravy v spolupráci s asi 20 firmami spustilo pilotný projekt, v ktorom zamestnanci bicyklujúci do práce dostanú ku mzde príplatok 25 centov za každý odbicyklovaný kilometer do práce. Vzhľadom k miestnej náture je pravdepodobné, že miestni hipsteri založia odbory a budú sa dožadovať 50 % príplatku pri jazde na bicykli bez prehadzovačky.

Víkend má byť pekný, tak si zajazdite na bicykli aj zadarmo.

Martin Vlachynský
5.6.2014

Ak máte záujem odoberať Budiž Euro! ako pdf, napíšte nám na na budizeuro[at]eurokriza.sk

what level of take near friends disturb teenager practices snooki weight lossUpscale Retailer Neiman Marcus Exits eBay

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *