Lepšie časy – Budiž Euro! 31/2014

Dobré správy z európskej ekonomiky nemôžu byť zlé!

Témou dňa sú sankcie voči Rusku. Túto politicko-bezpečnostno-medzinárodnú tému elegantne obídeme s konštatovaním, že vzájomné obmedzenie obchodu končí vždy dvoma porazenými a žiadnym víťazom. Necháme sa teda spolu so všetkými ostatnými prekvapiť, čo z toho bude a odštartujeme radšej na druhej strane planéty.

Koncom júla sa o vzrušenie ekonomického sveta postarala Argentína. Táto krajina v roku 2001 zbankrotovala a s 92 % veriteľov sa dohodla na odpise časti dlhu. Problém je, že časť z toho zvyšku sa obrátila na súd a chcela vyplatiť všetko, nie len časť. Keďže dlhopisy boli podľa amerického práva (podľa argentínskeho práva by o ne moc záujem nebol), rozhodoval súd v USA a ten rozhodol, že Argentína má vyplatiť všetko. Síce ide len o 1,5 miliardy dolárov, ale toto rozhodnutie môže spôsobiť lavínu ďalších žalôb a postaviť Argentínu pred dilemu, ako vrátiť požičaných 20 miliárd dolárov, ktoré sú samozrejme už dávno rozflákané. Keďže sa tamojšia vláda nedokázala dohodnúť s veriteľmi na kompromisnom riešení, krajina tento týždeň vyhlásila bankrot. Argentínčanov tak pravdepodobne čakajú ťažké časy.

Víťazstvo „supov“, ako argentínska prezidentka Kirchnerová nazýva investorov, snažiacich sa dostať sľúbené nazad, môže mať implikácie aj na eurozónu, najmä na Grécko. Tam najsilnejšia (zatiaľ opozičná) strana SYRIZA zastáva podobný názor ako Kirchnerová. Problémom je, že tými supmi by v prípade problémov Grécka boli všetci daňovníci eurozóny, ktorí vlastnia väčšiu časť gréckeho dlhu.

Dlh Grécka je 174,1% HDP. Podľa odporúčaní MMF by sa ale do roku 2022 mal dostať “významne pod 110 %”. Žiaden zázrak, jednoducho odpísaním časti dlhu. Už aj Grécka parlamentná rozpočtová kancelária varovala, že krajina potrebuje tretí balík pomoci, a že problémy bankového sektora pretrvávajú. Ohľadom bánk s ňou súhlasil aj grécky minister financií, ktorý považuje nadchádzajúce stres testy pod vedením ECB za riziko pre krajinu.

Krajina sa utešuje tým, že po šiestich rokoch recesie je na rok 2014 predpovedaný 0,7 % rast HDP. Heléni mali najtvrdšie prebudenie z euro sna. Ich ekonomika sa zmenšila od začiatku krízy o celú štvrtinu. Na rozdiel od mnohých iných krajín spravili aj viaceré bezprecedentné kroky. Napríklad výdavky na mzdy v štátnej správe klesli z 24,5 miliárd na 16 miliárd eur ročne a počet zamestnancov sa znížil o 20 % na 675 000. Tieto čísla vyblednú, keď si ich dáme do slovenských súvislostí. Na našich 340 000 verejných zamestnancov dávame ročne 4,6 miliardy eur. Ak vezmeme do úvahy počet obyvateľov, výdavky Grécka len na mzdy štátnych zamestnancov sú aj po drastických škrtoch dvojnásobné oproti Slovensku, ktoré Grécko spoluzachraňovalo.

Krajine tento rok končí pomoc z dočasného eurovalu (z MMF až v roku 2016). Čo bude ďalej, nikto nevie. Iní členovia PIIGS sú na tom lepšie. Írsko chce dokonca predčasne splatiť pôžičku z MMF peniazmi, ktoré si požičia na trhu. Trhové úrokové sadzby na írske štátne dlhopisy (mierne nad 2 %) sú totiž hlboko pod úrokmi, ktoré sú na írskych úveroch z MMF (zhruba 5 %).

Zdá sa to ako rozprávka. Lepšie časy hlási aj Španielsko. Noviny radostne oznamujú, že čistý zisk banky Bankia (bankový konglomerát pozliepaný zo siedmych krachujúcich bánk v roku 2010) sa v 1. polroku zvýšil na 432 miliónov eur z 200 miliónov eur v rovnakom období minulého roka. Len škoda, že v roku 2012 utrpela stratu viac ako 19 miliárd eur. Strelu na bránu odvrátilo aj Portugalsko. Akcie problematickej banky BES vyleteli hore po tom, čo vstup do banky oznámili medzinárodní investori, vrátane Goldman Sachs.

Lepšie dni podčiarkuje aj Litva, ktorá dostala definitívne potvrdenie svojho vstupu do eurozóny v roku 2015. Na ekonomické otĺkanie ostalo Francúzsko, kde počet nezamestnaných v júni medziročne narástol o 10 % a atakuje hranicu 5,5 milióna ľudí. Ukazovanie prstom už štve aj francúzskych politikov. Proti kandidatúre bývalého ministra financií Moscoviciho za komisára pre ekonomiku sa zdvihol veľký odpor. Ten sa voči tomu ohradzuje: „Musíme zastaviť to otĺkanie Francúzska. Francúzsko je seriózna krajina, ktorej ľudia môžu dôverovať. A francúzsky komisár, bez ohľadu na portfólio, je komisár, ktorému možno dôverovať.“ Tak budeme teda dôverovať, že Francúzsko na tretí krát splní posledné dohodnuté pravidlá o výške deficitu, lebo už sa mu to dva krát nepodarilo, zhodou okolností práve pod Moscovicim.

V Bruseli sem-tam príde aj vytriezvenie z opojenia veľkolepými cieľmi a grandióznymi stratégiami platenými občanmi. Vytriezvenie ale znamená, že cieľ je o niečo menej grandiózny, ale rovnako samoúčelný a ekonomicky škodlivý. Pôvodný návrh ušetriť 40 % energie do roku 2030 bol seknutý na 30 %. Stále sa však jedná o výrazné navýšenie cieľa z roku 2020. Dúfajme, že konečný cieľ „energetickej politiky“ nebude návrat do jaskýň.

Svet pred pár dňami pobavil turecký vicepremiér. Podľa neho by sa nemali ženy na ulici smiať, pretože je to známka morálneho rozkladu. Turecké ženy následne zaplavili sociálne média zábermi zakázaného smiechu na ulici.

Aj vy sa zasmejte. Kým to dakto nezakáže – alebo nezdaní!

Martin Vlachynský
31.7.2014

 

rendering choosing gowns for additionally barbies miranda lambert weight lossA Few Taps and Cash Are Yours

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *