Všetko pre rast – Budiž Euro! 29/2014

Kto si to namieril do Komisie?

So skóre 422:250 hlasov Jean-Claude Juncker až nečakane ľahko nakoniec dobil kreslo šéfa Komisie. Je to politik od kosti – do politickej strany vstúpil vo veku 20 rokov, hneď po skončení univerzity nastúpil ako sekretár v luxemburskom parlamente a postupne sa vypracoval až na štvornásobného premiéra Luxembruska. Ako šéf Eurogroup bol jedným z hlavných strojcov európskych protikrízových opatrení.

Brusel si vydýchol. Na čelo sa nedostal žiaden francúzsky socialista, ani nemecký konzervatívec, čo by znamenalo len väčší konflikt medzi týmito dvoma štátmi. Juncker je dokonale nekonfliktný, bez vyhraneného názoru – a bez nápadov. V úvodnej reči ohlásil potrebu pripraviť 300 miliardový investičný plán, ktorým sa má EÚ vykúpiť zo sedem rokov trvajúcej krízy, istoty pre mladých ľudí, prehĺbenie integrácie. Čiže vlastne všetko čo doteraz nezabralo. Aby si trocha udobril Britov, prisľúbil im férovú dohodu v budúcnosti a samozrejme zmenšovanie európskej byrokracie. Bez tohto prísľubu sa v Bruseli už ani mikrofón neoplatí zapnúť.

Pozície ministrov zahraničných vecí EÚ a Prezidenta Rady majú ešte päť mesiacov na nájdenie náhradníkov. Ako sme už minule spomínali, Francúzsko ako nového komisára vyslalo bývalého ministra financií Moscoviciho, ktorý pokukuje po ekonomických kreslách. Osoba jedného zo spoluvinníkov úpadku francúzskych verejných financií sa nepozdáva Nemcom. Schauble ešte diplomaticky „vyjadril pochybnosti“, ale rozpočtový expert CDU Norbert Bartle to povedal natvrdo: “Ak ustanovíte za komisára pre ekonomiku francúzskeho ministra, ktorý nespravil absolútne nič pre to, aby Francúzsko dodržalo Pakt stability, je to ako keby ste chceli vyhnať čertov diablom.“

Ale ani Cameron nomináciou Úniu nepotešil. Okrem toho, že spravil zmeny v kabinete a vytiahol hore niekoľko euroskeptickejších ľudí, do Bruselu chce poslať Lorda Hilla. Ten nemá správny kádrový profil, podľa predsedu parlamentu Schultza má „radikálne antieurópske názory“ a je možné, že bude odmietnutý.

Kým sa točí kolotoč výmeny stoličiek, v európskom finančnom sektore vznikajú nenápadné ohníky. V Bulharsku koncom júna museli zavrieť tretiu najväčšiu banku v krajine po behu na dve banky. Bulharsko ako prvá krajina mimo eurozóny minulý týždeň vstúpila do Jednotného mechanizmu dohľadu, ale to aktuálnej situácii moc nepomôže. V Maďarsku musia banky zaplatiť Orbánovu menovú politiku obrovskými sumami. Najväčšia portugalská banka BES pred pár dňami musela na všetky strany vysvetľovať, že finančné problémy materskej firmy ju neohrozujú. Portugalské dlhopisy v reakcii vyskočili s úrokom opäť nad 4 %, Španielska banka Popular radšej odvolala emisiu dlhopisov a Grécko získalo len 1,5 miliardy eur miesto plánovaných 3 mld. A to sa vlastne dokopy nič nestalo, len si kýchla provinčná európska banka.

V Slovinsku vyhrala voľby strana, ktorá vznikla pred pár týždňami a rovnými nohami skočila do problémov. Krajina bola ešte dva roky dozadu najhorúcejším kandidátom na pomoc z eurovalu. Obrovské problémy svojho bankového sektora dosiaľ udržala na uzde, ale rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ich môže vrátiť späť do hry. Slovinské banky totiž musia zaplatiť 400 miliónov eur vkladateľom z éry federálnej Juhoslávie, ktorí ku svojim peniazom stratili prístup po rozdelení. Pre maličkú krajinu je do solídna suma.

Pred nepokojnými ekonomickými časmi varoval aj šéf Bank for International Settlements. Uvoľnená menová politika centrálnych bánk vo svete zaplavila trhy likviditou. Dnes je svet v podobnej situácii ako pri páde Lehman Brothers, len s vyšším dlhom.

Svoje o tom vedia v Grécku. V krajine skončila návšteva Trojky, od ktorej si grécka vláda sľubuje odpustenie časti dlhu. Na vyplatenie ďalšej tranže pomoci potrebovali spraviť šesť krokov, zvládli zatiaľ len jeden – privatizáciu štátnej energetickej spoločnosti. S narastajúcou hrozbou predčasných volieb a takmer istým víťazstvom anti-reformenj strany SYRIZA sa zmráka nielen nad odhodlaním gréckych politikov robiť bolestivé reformy, ale aj nad našimi zárukami za grécky dlh…

Ekonomickým fackovacím panákom EÚ sú však už dlhšie Francúzi. Pri príležitosti výročia Revolúcie prezident vyzval krajanov, aby boli na svoju krajinu hrdí a „zbavili sa kultúry sťažovania.“ Bude to ťažké, jeho vláda dáva zámienok na sťažovanie dosť. Najnovšie aspoň stiahli nepopulárny návrh zvýšiť stropy na daň z ubytovania, ktorá by pre niektoré hotely mohla narásť až o 500 %. Priestoru na zlepšovanie majú kopec. Napríklad francúzsky inštitút IREF zrátal, že personálne náklady francúzskej centrálnej banky sú 1,45 miliardy eur ročne, kým porovnateľnej nemeckej Bundesbanky len 700 miliónov eur. NBS má ročné personálne a sociálne náklady 33 miliónov eur.

Súdny dvor Európskej únie pred časom rozhodol o „práve na zabudnutie“ a spôsobil tak nielen vrásky na tvári spoločnosti Google, ale aj jednu z najväčších rán slobody Internetu za posledné roky. Rozhodnutie dáva komukoľvek právo požiadať Google o vymazanie zmienky z indexov (čomu Google vzhľadom k obrovskému množstvu žiadostí automaticky vyhovie). To samozrejme okamžite využila celá kopa ľudí, ktorí potrebujú vymazať svoje prehrešky z webovej histórie. Čoraz viac začína byť v Európe jasné, že je takýto prístup absolútne nezmyselný a neudržateľný.

Kým zmienky o svojich prečinoch môžete pred novinármi či voličmi schovať, pred tajnými službami nikdy. Že americké tajné služby odpočúvali bežných občanov, s tým nemeckí politici problém nemali. Ale keď si opakovane dovolili špehovať aj najvyšších predstaviteľov štátu (pričom jedným zo zaobstaraných materiálov boli tie o vyšetrovaní predošlej špiónskej aféry), oheň je na streche. Šéf nemeckej pobočky CIA bol vyhostený a vzťahy USA a Nemecka ochladli.

Dobre to tí meteorológovia s chladnejším júlom trafili!

Martin Vlachynský
17.7.2014

Ak máte záujem odoberať Budiž Euro! ako pdf, napíšte nám na budizeuro[at]eurokriza.sk

the company generated christina aguilera weight loss5 Value Stock Ideas For The First Quarter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *