Do centra pozornosti – Budiž Euro! 52/2014

Rok 2014 eurozóna prežila. A skoro to už vyzeralo, že dobre.

Európa začala rok 2014 v dobrej nálade. Ešte v decembri 2013 opustilo záchranný program Írsko, v roku 2014 ho nasledovalo Španielsko (kde záchranný program bol určený pre banky) a Portugalsko. Po prvý krát bolo na trhu úspešné Grécko, keď predalo dlhopisy za 3 miliardy eur a dalo tak nádej, že už sa bude schopné financovať na trhu samo. Podobne aj nedávno zbankrotovaný Cyprus úspešne predal investorom nový dlh. Program OMT, pomocou ktorého si ECB v roku 2012 výraznejšie otvorila možnosť nakupovať dlh členských štátov za novovytvorené peniaze, sa zdal byť zázračným liekom. Úroky na dlhopisoch členských krajín počas celého roka padali a dokonca aj takí problémoví hráči ako Španielsko dosahovali najnižšie úroky v celej svojej histórii. Napriek tomu stále pália európsku ekonomiku tri problémy. Rozpočty, ekonomický rast a banky.

Viac o Do centra pozornosti – Budiž Euro! 52/2014

Fond – Budiž Euro! 51/2014

Nový fond, staré výsledky a nezáujem o euro.

Prvé dejstvo najnovšej antickej, pardon aténskej drámy prebehlo podľa očakávania – neúspešne. Parlament v prvom kole prezidentských volieb nezvolil bývalého eurokomisára Stavrosa Dimasa, keď miesto potrebných 200 poslancov hlasovalo za len 160. O týždeň bude nasledovať druhé kolo a 29.12. tretie kolo, v ktorom sa počet potrebných hlasov na úspešnú voľbu znižuje na 180. To dáva koalícii so 155 poslancami istú nádej, že sa im podarí vyjednať podporu 25 „statočných“ a zabrániť tak predčasným voľbám.

Udalosťou nielen týždňa, ale celej jesene je expresný pád rubľa a razantné zvýšenie úrokovej miery ruskou centrálnou bankou z 10,5 % na 17 %. Pritom ešte na jar tohto roka bola na úrovni 5,5 %! Je to také malé poštuchnutie z východu pre všetkých, čo sa bezhlavo púšťajú do supervýhodných hypoték s jedinečným 1,9% úrokom bez adekvátnej rezervy.

Viac o Fond – Budiž Euro! 51/2014

Vianočná antická dráma – Budiž Euro! 50/2014

Sviatky pokoja – také by mali byť Vianoce. Druhý decembrový týždeň grécka vláda rozhodla, že to tak nebude. Minimálne ak sa bavíme o kríze v Európe.

Od bankrotu na jar 2012 pomaly uletelo Grécko z radaru záujmu verejnosti, médií aj ekonómov. Pozornosť sa skôr sústredila na čoraz zúfalejšie Francúzsko, rozhárané Taliansko, či otázne Španielsko. Grécko malo od nového roka opustiť záchranný program a začať opäť fungovať na trhoch. Výrazne zlepšený primárny rozpočtový prebytok a padajúce úroky na gréckych štátnych dlhopisoch dávali zabudnúť aj na nevykrytú jeden až dvojmiliardovú rozpočtovú dieru pre budúci rok.

A zrazu prišiel prekvapujúci krok vlády. Kabinet sa rozhodol presunúť, alebo skôr prisunúť prezidentské voľby z januára 2015 na 17.decembra 2014. Hoci prezident je v tamojšom politickom systéme pomerne nedôležitá osoba, tento krok má dôležité implikácie. Prezidenta totiž volí parlament. Na zvolenie musí získať 200 hlasov. Ak nie je zvolený, voľba sa behom pár dní musí zopakovať a potom prípadne ešte raz. Vtedy minimálny počet hlasov klesne na 180. A to je stále problém, keďže vládnuca koalícia mala pri poslednom hlasovaní 155 hlasov. Ak sa prezidenta nepodarí zvoliť, budú v januári nasledovať predčasné parlamentné voľby. A o ich výsledku majú predvolebné prieskumy pomerne jasnú predstavu. Náskok SYRIZA nie je nijak dramatický, ale víťaz volieb dostáva bonus 50 poslancov, čo mu v 300-hlavom parlamente dáva silnú pozíciu.

Viac o Vianočná antická dráma – Budiž Euro! 50/2014

Podemos – Budiž Euro! 49/2014

Švédske voľby, španielska strana a britský rozpočet.

Do roka a do dňa, vraví sa v rozprávkach. Rozprávka pre švédsku vládu trvala len dva mesiace. Keď začiatkom októbra nastúpila menšinová socialisticko-zelená vláda (podporovaná švédskymi komunistami a čiastočne nacionalistami), bola to udalosť. Po ôsmich rokoch nahrádzali relatívne úspešnú stredo-pravú vládnu koalíciu.

Nová vláda však stroskotala hneď na úvodnom rozpočte. Nacionalistickí Švédski demokrati podporili opozičný návrh a vláda následne rezignovala. Prekvapenie minulých volieb – Švédski demokrati –očakávajú od predčasných volieb ďalšie posilnenie svojej pozície a označujú ich za „referendum o imigrácii.“ Imigrácia sa tak po Británii a Nemecku stáva témou dňa v ďalšom členskom štáte.

Vo Švédsku je zima, drahý alkohol a nemajú euro, preto sa radšej pozrime na politiku inej krajiny – Španielska. V Štátoch PIIGS zažívajú boom antiestablishmentové strany. V Grécku SYRIZA, v Taliansku Hnutie 5 hviezd, vo Francúzsku Le Penová a v Španielsku – Podemos.

Politická strana, ktorej názov sa prekladá ako „Môžeme“ vznikla len v januári tohto roku. Avšak už v európskych voľbách získala slušných 8% a 5 španielskych kresiel. Vo volebných prieskumoch stúpa mesiac za mesiacom a už ohrozuje aj vedúcu pozíciu strany súčasného premiéra.

Viac o Podemos – Budiž Euro! 49/2014