Spasiteľ – Budiž Euro! 5/2015

Európu čaká súboj – grécky spasiteľ verzus Trojka.

trojkaPrekvapenie sa neudialo, prieskumy verejnej mienky tento krát neklamali. Voľby presvedčivo vyhrala ultraľavicová strana SYRIZA. Získala 149 kresiel v 300 člennom parlamente. Alexisa Tsiprasa oslavovali neskoro do noci desiatky tisíc ľudí v uliciach. Politický spasiteľ, koľký v poradí? Politické dejiny, obzvlášť tie Grécke, ich pamätajú viac, než by bolo zdravé.

Na rozdiel od dvojitých volieb na jar 2012, nová vládna koalícia sa zrodila expresne. Tsipras za koaličného partnera prizval maličkú nacionalistickú stranu Nezávislí Gréci s 13 poslancami a prakticky behom dvoch dní od volieb utvoril novú vládu. Za zmienku stojí aj tretie miesto neonacistického Zlatého úsvitu. Neuškodilo mu ani to, že jeho stranícka špička sedí vo väzbe s podozrením zo spoluúčasti na vražde.

Ale náckovia (na rozdiel od roku 2012) nezaujímajú nikoho ani v Grécku, ani v Európe. Celá pozornosť je na novom premiérovi. Hoci SYRIZA obrúsila hrany svojho marxistického programu z nedávnej minulosti, jej predvolebné sľuby vyvolali veľkú neistotu ako v Grécku, tak v Európe.

Viac o Spasiteľ – Budiž Euro! 5/2015

Koniec jednej éry – Budiž Euro! 4/2015

Kvantitatívne uvoľňovanie je vonku. A je veľké.

draghiKoniec januára je v eurozóne napínavý ako román Stephena Kinga. Len s rozdielom troch dní sa zišli dve zásadné udalosti, ktoré majú potenciál prehodiť eurozónový vlak na inú koľaj.

Dnes zasadala rada ECB, aby schválila prvé kvantitatívne uvoľňovanie v dejinách eurozóny. Po tom, čo zlyhala snaha natlačiť peniaze do ekonomiky cez LTRO, TLTRO a ďalšie nástroje, prišla na rad posledná veľká zbraň.

Objem kvantitívneho (QE) uvoľňovania bude 60 miliárd eur mesačne, a potrvá aspoň do roku 2016. Veľkosť QE prekvapila, čakalo sa do 50 miliárd mesačne. Pre porovnanie, je to 1,5 dlhu Slovenska mesačne. Nakupovať sa budú dlhopisy členských štátov a európskych inštitúcii, podľa kľúča podielu jednotlivých centrálnych bánk v ECB. Najviac nových peňazí by teda malo tiecť do Nemecka, potom Francúzska a tak ďalej. QE bude tiecť primárne cez národné centrálne banky, ale na 20% nakúpených dlhopisov bude eurosystém niesť zdieľané riziko.

Európske QE je postavené na zbožnom prianí, že zaberie ako v USA (kde ho po troch kolách postupne utlmujú v nadväznosti na zlepšujúce sa ekonomické ukazovatele) a nie ako v Japonsku (kde prebehlo už zhruba 12 kôl QE a ekonomika je stále vo vegetatívnej kóme). Téma účinnosti amerického QE je obsahom nekonečného zástupu článkov, povedzme si radšej, prečo Európa nie je Amerika.

Prvý problém – americké QE sa spustilo v čase vysokých úrokov. Desaťročné americké dlhopisy niesli v roku 2008 úrok cez 4%, hypotéky boli úročené nad šiestimi percentami. V Eurozóne sú dnes úrokové miery na dlhopisoch blízko nuly, podobne hypotéky dosahujú rekordné minimá.

Viac o Koniec jednej éry – Budiž Euro! 4/2015

Europád – Budiž Euro! 3/2015

Švajčiarska šoková terapia. Tvrdí Fíni. Výpredaj času naviac.

schfrankV momente písania tohto textu svetový finančný trh zasiahli šokujúce novinky. Švajčiarska centrálna banka (SNB) nečakane odstránila naviazanosť švajčiarskeho franku na euro, ktorá bola na úrovni 1,2 franku za 1 euro. Efekt bol zdrvujúci – pre euro. Frank behom pár minút posilnil až o tretinu. Áno, čítate správne. Lusknutím prstov centrálneho bankára zbohatli Švajčiari o tretinu (v momente písania článku sa kurz stabilizoval asi o 20% vyššie oproti viazanej hodnote) a množstvo iných ľudí prišlo na forexových trhoch o desiatky miliárd. Švajčiarsky akciový trh sa prepadol o 15%. Bola to exkluzívna demonštrácia moci centrálnej banky a zároveň ukážka toho, ako veľmi oslabené je poslednými udalosťami euro. Špekuluje sa, že práve stále reálnejšie spustenie kvantitatívneho uvoľňovania presvedčilo SNB odpútať frank of eura.

[Edit: Pôvodne bolo chybne uvedené, že sa už jednalo o rozhodnutie súdu. Za chybu sa ospravedlňujeme] Ešte pred týmto bolo udalosťou posledných dní odporúčanie generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora, ktoré poslalo euro hlbšie. súd na vyzvanie nemeckého ústavného súdu preveruje zákonnosť programu nákupu dlhopisov OMT Európskej centrálnej banky. Podľa odporúčania advokáta takýto program je „v princípe kompatibilný s právom EÚ“. Pridal aj niekoľko dôrazných „ale“ – napríklad intervencia ECB musí byť proporcionálna a musí umožniť tvorenie trhových cien pre dotknuté dlhopisy, dotknuté štáty musia byť v záchrannom programe dočasného, alebo trvalého eurovalu, ale ECB musí v takom prípade ustúpiť od priameho ovplyvňovania reforiem. Inak povedané, ak ECB začne nakupovať dlhopisy niektorej krajiny, už v nej nemôže pôsobiť v rámci Trojky.

Viac o Europád – Budiž Euro! 3/2015

Poď Alexis, poď! – Budiž Euro! 2/2015

Odchod Grécka už nie je desivým strašidlom.

strasidloDejiny sú pozliepané z množstva malých dielikov, ktorých význam v behu udalostí sa dá vždy odhadnúť až spätne. Masaker v Paríži takmer určite posilní Marine Le Pen, ktorá je už aj tak čiernym koňom francúzskej politiky. Dopad to môže mať aj na ďalšie anti imigračné strany naprieč Európou. Tie majú v mnohých prípadoch spoločné aj iné veci, napríklad odpor voči EÚ, euru, alebo Trojkou riadenej konsolidácii rozpočtov.

Reči o možnom vystúpení Grécka z eurozóny sa šíria naprieč Európou a zaznievajú aj v tábore nemeckej premiérky. Podľa neoficiálnych informácií nemecká vláda už pripravuje plány na zamedzenie dopadov prípadného gréckeho opustenia eurzóny. Nemecko by to stálo asi 40 miliárd eur. Vyjadrenia z iných štátov sa nesú v podobnom duchu. Podľa francúzskeho prezidenta Hollandeho je opustenie eurozóny na rozhodnutí samotného Grécka, ale záväzky vraj treba dodržiavať (Skutočne? Aj tie rozpočtové? Trafená hus zagágala). Podľa španielskeho ministra pre Európu by opustenie eurozóny Grécku poškodilo, ale nepredstavovalo pre Európu systémové riziko.

Viac o Poď Alexis, poď! – Budiž Euro! 2/2015

Optimisticky pesimistický začiatok – Budiž Euro! 1/2015

Aj v roku 2015 je eurotémou Grécko.

Od prvého januára máme 19 členov eurozóny. Napriek menej ako vlažnej podpore vstupu medzi verejnosťou sa novým členom stala Litva. Počet členov smerom hore sa nejakú dobu už meniť nebude. Smerom dole to môže byť zaujímavejšie.

V Grécku sa stalo to, čo sa predpokladalo. V druhom kole prezidentských volieb sa koalícii podarilo zozbierať len 168 hlasov z 200 potrebných a 29. decembra to v treťom a zároveň poslednom kole bolo opäť len 168 poslancov. Prezident tak zvolený nebol a spustila sa reťaz udalostí, ktorých výsledok môže mať v roku 2015 zaujímavé dopady na celú eurozónu.

Grécky parlament bol rozpustený a na 25. januára boli vyhlásené predčasné parlamentné voľby. Trhy hneď ukázali, čo si o tomto vývoji myslia. Grécky akciový trh okamžite zaznamenal dvojciferný (neskôr čiastočne korigovaný) prepad a úroky na gréckych dlhopisoch sa priblížili 10%, čo ich ešte viac vzdialilo z oblasti, v ktorej by Grécko mohlo dúfať vo financovanie na trhu. Krajina má do konca februára Trojkou odloženú 7,2 miliardovú pôžičkovú tranžu. Dovtedy by malo pokročiť v reformách pracovného trhu, penzijného a daňového systému. Bez týchto peňazí sa veľmi skoro dostane do akútnych finančných problémov, s nimi (ale veľmi pravdepodobne bez možnosti získať ďalšie peniaze z trhu) sa do tých problémov dostane len o niečo neskôr.

Viac o Optimisticky pesimistický začiatok – Budiž Euro! 1/2015