Zasľúbená zem – Budiž Euro! 17/2015

Hovorí sa, že isté sú v živote len dane a smrť. Niečo na tom bude, keďže obe boli posledný týždeň súčasťou diania aj v Európe.

Daňové úniky sú prioritnou témou každej vlády, ktorá sa snaží zapspanielsky minister financiilátať rozpočtovú dieru. Riešenie tohto problému si preto vyžaduje v kresle ministra financií skutočného odborníka. Bývalý španielsky minister financií Rodrigo Rato zrejme prišiel k záveru, že najrozumnejšie bude mať poznatky z praxe. Minulý týždeň bol totiž zadržaný tamojšou políciou pre podozrenia z prania špinavých peňazí a krátenia dane.

V Grécku tento týždeň zažívajú malé znárodnenie. Tamojšia vláda rozhodla, že všetky štátne entity, vrátane obcí, musia mať svoje peniaze na štátnych účtoch. Celkovo sa jedná o približne 3 miliardy eur, ktoré chce vláda používať na krátkodobé financovanie ako svoje vlastné peniaze. Grécke združenie obcí zrovna neoplýva nadšením (slovenské obce tento návrh tiež odmietli), a odmieta peniaze presunúť na štátne účty, kým si tento krok nevydiskutuje s premiérom Tsiprasom.

Grécka vláda tvrdí, že nemá inú možnosť, rokovania o nových pôžičkách sa predlžujú a odklad splátok pre Medzinárodný menový fond sa jeho šéfke príliš nepozdáva. Rovnako ako údajný návrh gréckej vlády, aby ECB predala grécke dlhopisy v objeme 27,2 mld. eur Európskemu stabilizačnému mechanizmu. Gréci by sa tak vyhli splátke v objeme 6,7 mld. eur za svoje dlhopisy ECB a dlh by splatili európskym daňovým poplatníkom – neskôr. Otázka je, či a kedy povie niekto (MMF, ECB, ministri eurozóny) stop. Blíži sa dráma ku konečnému rozuzleniu? Netreba predbiehať. Máloktorého pacienta sa darí držať pri živote tak dlho, ako zadlžených Grékov.

Na obrátkach naberajú aj úvabrexithy o Brexite. Britské referendum je bez ohľadu na výsledky budúcich volieb len otázkou času a jeho výsledok viac ako neistý. Odchod Británie by však zaistil protekcionistickému francúzskemu bloku v EÚ blokačnú menšinu, čo by výrazne znevýhodnilo exportne ladené krajiny ako Írsko, ale aj Nemecko.

Prvotné nadšenie z návrhu zmluvy o voľnom obchode medzi EÚ a USA tiež ochladlo a jej prijatie, rovnako ako jej finálna podoba, je čoraz viac v nedohľadne. Hlavný vyjednávač zmluvy za EÚ Ignacio Garciá Barcero uviedol, že jej prijatie nemožno predpokladať skôr ako v roku 2018.

Kým na západnom fronte EÚ hľadá cesty, ako obchod rozprúdiť, na východnom fronte vládne medzi EÚ a Ruskom ekonomická studená vojna kvôli konfliktu na Ukrajine. Európska komisia najnovšie začala konanie proti Gazpromu, ktorý podľa nej zneužíva svoje dominantné postavenie v strednej a východnej Európe. Pokuta môže teoreticky presiahnuť 10 miliárd eur, no skutočná bitka sa zrejme zvedie o to, či bude Gazprom ako štátna firma používať predaj plynu ako nástroj politiky Kremľa.

Chodbami európskych inštitúcií minulý týždeň neotriasala len eurokríza. Zatiaľ čo ľudia v južnej Európe majú pocit, že v ich zadlžených krajinách je život čoraz neznesiteľnejší, utečenci plaviaci sa z druhej strany Stredozemného mora denne riskujú svoje životy v nádeji, že v týchto zasľúbených krajinách budú žiť. Minulý týždeň si však táto túžba vyžiadala životy vyše 700 utečencov, ktorí sa potopili aj s bárkou plaviacou sa k brehom Európy.

Na poplach bije najmä Taliansko, kam títo utečenci obvykle smutecencierujú. Od začiatku roka sa doplavilo do Grécka, Malty a Talianska 36-tisíc utečencov. Pri stúpajúcom trende však Taliansko očakáva pri svojich brehoch v tomto roku neuveriteľných 200-tisíc migrantov, čo je pre krajinu zmietanú krízou ďalší vážny ekonomický a sociálny problém. Nehovoriac o tisíckach ďalších ľudí, ktorých život pravdepodobne skončí vo vlnách Stredozemného mora.

Európski lídri preto zvažujú možnosti od potopenia lodí prevádzačov až po intervencie v krajinách, z ktorých títo utečenci pochádzajú. Belgický minister obrany sa však už nechal počuť, že potopenie lodí by bolo protiprávne, pričom na intervencie Európa ťažko nájde zdroje či politickú vôľu. Riešenie sa bude hľadať ťažko, no malo by prísť čo najskôr – v tomto prípade totiž ide skutočne o život.

Pre niekoho je šťastím, keď má strechu nad hlavou a jedlo na ďalší deň, náročnejší z nás si však z času na čas potrebujú k svojej spokojnosti trochu prilepšiť. Napríklad europoslanci. Tí si odhlasovali zvýšenie príspevkov na svojich asistentov o 18 000 eur ročne, na celkovú sumu 275-tisíc eur. Šetriť sa musí, no asistenti europoslancov sú stále nákladnejšou položkou ako napríklad slovenské ministerstvo kultúry. Môžeme sa tak tešiť na viac stanovísk k lovu tresky v Severnom mori či k túlavým psom v Rumunsku nielen od slovenských europolancov.

Pekný víkend bez euronápadov vám želá,

Ján Dinga
24.4.2015

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *