Zaplatené (opäť) – Budiž Euro! 20/2015

Blíži sa jún, rozhodnutí čas.

Britské voľby na Slovensku príliš nezarezonovali. Pritom ich výsledky majú väčší potenciál priniesť zmeny v Európe ako celé Grécko dokopy.

maggieHoci prakticky všetci analytici predpokladali tesný výsledok a pokračovanie „zlepenca“, či krehkú menšinovú vládu, konzervatívci dosiahli drvivý úspech, keď s pohodlnou rezervou zostavia väčšinovú vládu. Labouristi do značnej miere za svoj neúspech vďačia totálnemu debaklu v tradične labouristickom Škótsku, ktoré celé obsadila nacionalistická SNP, vezúca sa na nedávnom referende o samostatnosti. No aj bez toho by na konzervatívcov asi nemali. Cameronov sľub referenda a reformného tlaku na Brusel u voličov zarezonoval.

Zaujímavý je aj výsledok ostro EUskeptického UKIPu. Ten síce získal jediného poslanca a šéf Nigel Farage odstúpil, keďže nezvíťazil vo svojom obvode. No jediný poslanec je dôsledkom britského väčšinového volebného systému. UKIP získal viac ako 12 % hlasov všetkých voličov v Británii a z tohto pohľadu sa stal treťou najsilnejšou stranou v Británii. Na zisk mandátu to stačilo len v jedinom obvode, no ak Cameron nesplní svoje referendové sľuby, bude budúce voľby stačiť len malý presun voličov a UKIP bude mať zrazu desiatky poslancov. Cameron prakticky nemá na výber – referendum bude, inak nahnevá veľmi veľa ľudí. Podľa zákulisných informácií sa momentálne dokonca zvažuje presunutie referenda z roku 2017 už na rok 2016.

Tieto voľby rozobrali analytici dopodrobna (vrátane zistenia, že volebná mapa vlastne predstavuje postavu Maggie zo Simpsonovcov), prejdime teda nazad do Atén.

Európa pochválila Grécko za pokrok v oblasti DPH, privatizácie a riešenia zlých úverov v bankách. Trecím bodom ostávajú ale naďalej dve kľúčové reformy – pracovného trhu a penzií. Napriek tomu aj tento týždeň zvyšovala ECB limit núdzovej likvidity ELA pre grécke banky o 1,1 miliardy na 80 miliárd. Celkovo grécke banky majú cez rôzne linky až 120 miliárd eur likvidity z eurosystému, čo je zhruba polovica ich aktív.

Témou je naďalej aj požadovaná výška primárneho prebytku. Za prvé štyri mesiace roka 2015 je primárny prebytok skoro 2 miliardy nad cieľom. Nadšenie rýchlo bledne po zistení, že je to najmä vďaka zmrazeniu vyplácania peňazí dodávateľom. Vláda všetku voľnú hotovosť využíva na splátky dlhu. Ak sa nič nezmení, primárny deficit za rok 2015 opäť skĺzne do záporu 0,5 % HDP. Veritelia preto požadujú ďalšie 3 miliardy eur škrtov, aby sa prebytok vyhnal aspoň na +1,2 % HDP. V momentálnej situácii je to to isté, ako keby požadovali škrty 30 miliárd. Grécky dlh má v roku 2016 dosiahnuť 174 % HDP, hoci tri mesiace staré predikcie dlh na rok 2016 odhadovali na zhruba 160 %. Zlyhania matematických ekonómov pri Grécku však už nikoho nezaujmú.

Zlyhali aj predikcie o krachu krajiny druhý májový týždeň. Grécko totiž aj tentokrát dokázalo zaplatiť splátku (750 miliónov eur) MMF. Zároveň ďalej posunulo latku účtovnej mágie – plných 650 miliónov totiž išlo z rezervného fondu, ktorý má Grécko v MMF. Ten bude musieť byť samozrejme zase naplnený. Nič iné vláde neostávalo. Pôvodne rátala s 2,5 mld. eur, ktoré prikázala presunúť z účtov samospráv na centrálny účet. Prišlo však len 600 miliónov – samosprávy sa držia peňazí ako kliešť a boja sa poslať všetko.

Grécko má 20. júna zaplatiť 3,5 mld. eur Európskej centrálnej banke – a to už je iný kaliber. Jún je zároveň posledným mesiacom, dokedy bol predĺžený záchranný program. Z neho Gréci dúfajú dostať zvyšných 7,2 mld. eur. Ak sa konečne dohodnú, splátku zvládnu.

Potom však ešte ostanú splátky dlhu 27 mld. eur na najbližšie obdobie, ktoré určite nezvládnu (splátky dlhov z dočasného eurovalu sú odložené do roku 2027). No „riešenie“ existuje. Minister Varoufakis (ktorý je po nedávnom údajnom odstavení na vedľajšiu koľaj zase hlavnou postavou) pripomenul svoj plán na nekonečné (perpetuálne) dlhopisy. Dlh voči ECB by sa zmenil na dlh s nekonečnou splatnosťou a vybavené. Zásadnou prekážkou je vraj len šéf ECB Mario Draghi, ktorému táto myšlienka „napĺňa dušu strachom.“ Keďže sa jedná o čistokrvnú monetizáciu časti gréckeho dlhu na úkor celého eurosystému, mala by napĺňať strachom viacero duší.

Hra v eurozóne je hrou politickou a zúčastňujú sa jej rôzne štáty, aj mimo nej. Grécko bolo z ekonomicky nepochopiteľných (stalo sa rozvojovou krajinou?) ale politicky jasných dôvodov prizvané k vytvoreniu novej medzinárodnej banky krajín BRICS, akéhosi klonu MMF. Tsipras sa tomu potešil. Veď čoby nie, teraz sa budú môcť jednoduchšie zadlžiť aj u Rusov a Číňanov.

Je v Grécku nejaká nádej na trhové riešenia problémov? Maličká. Svetielkom tejto nádeje budiž aj konferencia FreeMarket Road Show, ktorá sa po púti naprieč Európou (14.4. bola aj v Bratislave) zastaví 21-23.5. aj v Solúni, Aténach a Komotini.

Pekný víkend vám želá

Martin Vlachynský
14.5.2015


Chcete sa aj vy ponoriť hlbšie do krízy v Eurozóne? Podporte knihu „Zlé peniaze“ Juraja Karpiša cez startovac.cz a získajte zaujímavé bonusy!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *