11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza

ilustracia zle peniazeJe po kríze! Sme za vodou! Žartujem… Dlhy sú väčšie a ekonomiky slabšie než na začiatku krízy. Deň zúčtovania nás ešte čaká. Prerozdelí bohatstvo v spoločnosti a rozbije mnoho ekonomických ilúzií. Napísal som krízového sprievodcu – knihu Zlé peniaze – s praktickými radami, aby bolo tentokrát o niečo menej prekvapených. Komu príde príliš tučný (má viac než 500 strán), nech ho berie ako nonstop otvorený All You Can Eat bar. Ponúka možnosť voľby mixu krízových tém podľa znalostí, chuti a momentálnej potreby. Tu je testovacie menu.

„Všetci vieme, že krízu spôsobili komplexné finančné produkty,“ oznámil moderátor diskusie. Skoro som plné ústa minerálky vypľul na ťaháky vedľa sediaceho panelistu. Tak som to nepísal takmer tri roky zbytočne. História sa už prepisuje. Kríza sa nám neprihodila, nešlo o prírodnú katastrofu, zlyhanie kapitalizmu, morálky alebo pomstu finančných derivátov. Propaganda v kombináciu s nepriehľadnou zásterou komplexnosti finančného systému fungujú dokonale. Banky sú hlavne tvorcom finančných úspor, nielen ich sprostredkovateľom, ako sa omieľa v školách. Tvoria väčšinu existujúcich peňazí a štát sa ich v tomto procese snaží dirigovať. A niekedy je z toho poriadna kakofónia.

Že centrálna banka si peniaze na nákup štátnych cenných papierov v snahe znižovať úroky jednoducho vymyslí, nemohlo uveriť ani pár chytrých spolužiakov na vysokej škole, ktorých som trápil neurotickým vysvetľovaním tohto „šokujúceho odhalenia“. „To musí byť inak.“ Nie je. A väčšina ľudí o tom nemá ani šajnu. Preto sú v snahe pochopiť krízové procesy mimo. Čo je horšie, mimo je aj mnoho ekonómov a politikov, ktorí zároveň bez zaváhania, bohorovne ordinujú liečbu. Nachádzame sa tak v ríši magického ekonomického realizmu, kde nás môže zachrániť iba vlastná imunita ekonomiky alebo placebo efekt.

1. Za finančnou krízou sú centrálne banky. Veľké bubliny sa nenafúknu bez nových peňazí zo štátneho monopolu. „My nič nenafukujeme, my stimulujeme ekonomiku! Aby ekonomický stroj bežal na plné obrátky. Zlyhal trh!“ počujem z budovy Európskej centrálnej banky. Ale štátne centrálne banky sú monopolným producentom rezervných peňazí a dirigujú orchester produkcie elektronických peňazí v komerčných bankách. Centrálni bankári ekonomiku stimulujú znižovaním úrokov a vyvolávaním ilúzií. Teda znižovaním ceny dlhu, hypoték a špekulácií cez finančnú páku. Keď štát umelo znižuje cenu niečoho, bude toho nadbytok. Finančná krízu vyvolal nadbytok dlhu, hypoték a špekulácií cez finančnú páku. Centrálne banky majú motív, vražednú zbraň a chýba im alibi.

„V boji s recesiou potrebuje Fed (americká centrálna banka) viac než len obvyklý obrat vďaka zníženiu úrokov. Potrebuje prudko rastúce výdavky domácností, ktoré by nahradili vytrácajúce sa podnikateľské investície. A na to, aby to dosiahol, Alan Greenspan potrebuje… vytvoriť bublinu na trhu nehnuteľností, ktorá nahradí NASDAQ bublinu.“ – august 2002, Paul Krugman

Bublinu nafúknutú zlými peniazmi vidno na porovnanie výšky hypotekárneho dlhu (modrá plocha) a celkovej hodnoty domov v USA vypočítanej z trhových cien. Šedá plocha predstavuje teoretický vlastný kapitál majiteľov týchto domov, ktorý ľudia pomýlení monetárnou stimuláciou rozhadzovali. Graf prebratý z http://www.freddiemac.com/investors/pdffiles/investor-presentation.pdf str. 24

hypotekarny dlh usa

2. Zlyhala štátna regulácia. Regulátor pôsobí vo svojej funkcii len dočasne (volebný cyklus) a má zle nastavené motivácie. Keď začne šliapať na otlaky mocnému finančníkovi, ktorý platil kampaň politika, ktorý ho nominoval, nič dobré z toho pre neho nekuká. Urobí si mocných nepriateľov, zruší potenciálne dobre platené miesta v radách finančných inštitúcií či budúce prednáškové honoráre. Prečo by to riskovali? Bernanke dnes pracuje ako poradca pre hedžový fond Citadel, Geithner po svojich zlyhaniach vo funkcii šéfa New Yorského Fedu a ministra financií inkasuje v private equity firme Warburg Pincus. Krízový americký minister financií Paulson nemal problém v moskovskej hotelovej izbe pred dôležitým prejavom všetko vyklopiť bývalým kolegom z investičnej banky Goldman Sachs. Všetko je tak, ako by človek čakal. Regulácia je zo svojej podstaty navyše len prípavou na vojnu podľa poslednej bitky. Nové Waterloo ale bude nutne iné. Lepšia regulácia je preto len holubom na streche.

3. Štát a banky spia v tej istej posteli. Centrálne banky vznikli na financovanie štátu nekrytými peniazmi. Prvý centrálny bankár bol za svoju činnosť nakoniec odsúdený na smrť. Štát aj dnes používa bankový sektor regulovaný centrálnou bankou na uľahčenie financovania svojich výdavkov. S kvalitou peňazí sa vytratila aj fiškálna zodpovednosť. USA mali deficit verejných financií 40 z posledných 44 rokov, Veľká Británia 51 z posledných 60. Taliansko, Portugalsko a Francúzsko mali deficity každý rok odkedy sa vedú spoľahlivé záznamy o ich hospodárení (1960, 1977 respektíve 1978). Sen o vyrovnanom rozpočte doposiaľ neúspešne sníva aj Slovensko od nadobudnutia samostatnosti v roku 1993. Banky zas používajú centrálnu banku ako sociálnu poisťovňu v prípade straty likvidity a solventnosti, keď nevyjdú rizikové investície. Tieto nadštandardné vzťahy treba prekopať. Bez toho bude priveľa štátneho dlhu a priveľa riskovania vo finančnom systéme. Aj jedno aj druhé centrálnou bankou dotujeme.

4. Banky sú dobrý sluha, no zlý pán. Regulačným vrabcom v hrsti je umožniť bankám odchod do kapitalistického pekla, teda zbankrotovať. Zrušiť pravidlo „Príliš veľký na to, aby sme ho nechali padnúť.“ Rozmraziť evolúciu v bankovom sektore dereguláciou a zrušením bariér vstupu do odvetvia. Ak nemôžu bankrotovať veľké banky, potom bude bankrotovať celý bankový systém. Banky, ktoré boli v kríze údajne priveľké na to, aby zbankrotovali, sú dnes ešte väčšie. Ja nechcem byť opäť rukojemníkom bankárov. Treba povoliť lov na finančné pandy, ktoré sú štátom chráneným druhom. Tu musím dodať, že kniha nemá dobrý koniec. Ani hobbit s tak dobrým srdiečkom ako Frodo nevedel sám Jeden Prsteň dobrovoľne zničiť, nevedel odolať lákaniu jeho zdanlivých výhod. Spravia tak politici a bankári? Dobrovoľnú reformu nečakám.

5. Politický dopyt po ekonomických teóriách a ich ponuka sa nestretáva nutne tam, kde je pravda. Experti generujú odporúčania pre monetárnu a hospodársku politiku s neznesiteľnou ľahkosťou. Mnohí z nich si neuvedomujú svoje ideologické predsudky, ktoré farbia ich predpovede a riešenia. Maskujú vrodenú neistotu spoločenských vied, ktorú nevyrieši ani akokoľvek komplexný matematický aparát. Ekonomika nie je práčka, ale zložitý organizmus. Prvé pravidlo by preto malo byť „hlavne neškodiť“. Ukazovateľ HDP je ľstivá modla. Dá sa nafukovať zamestnávaním rodiny v štátnej správe alebo bombardovaním. Štátne investície „na vytváranie pracovných miest“ sú rovnakým nezmyslom, ako keby ste si kúpili pole len preto, aby ste ho mohli okopávať bez ohľadu na úrodu.

Kedy Sovietsky zväz dobehne USA v hrubom národnom produkte? Ilustrácia z najpopulárnejšej ekonomickej učebnice všetkých čias Ekonómia od Paula Samuelsona. Obrázok prebratý z http://marginalrevolution.com/marginalrevolution/2010/01/soviet-growth-american-textbooks.html Už vo vydaní z roku 1967 sa objavuje možnosť, že hrubý národný produkt Sovietskeho zväzu by mohol dobehnúť USA niekde medzi rokmi 1977 – 1995. Každé nasledujúce vydanie posúvalo túto prognózu o niečo viac do budúcnosti, až konečne v roku 1985 z učebnice vypadla.

Samuelson dostal Nobelovu cenu za ekonómiu práve v roku 1989, keď komunistický systém v Európe kolaboval.

samuelson dobiehanie

6. Efekt bohatstva je pre bohatých. Tlačenie zlých peňazí, nech už ho nazveme kvantitatívnym uvoľňovaním alebo monetárnou stimuláciou, spoločnosť bohatšou nespraví. Je sa chlieb, nie bankovky. Inflácia len prerozdelí existujúce bohatstvo. Ako opitý Jánošík, od chudobných k bohatým. Inflácia vytvorí nové ilúzie, ktoré skôr či neskôr vyprchajú. Centrálne bankovníctvo je prežitok z dôb centrálneho plánovania. „Tlačme peniaze, porastú akcie a finančné aktíva. Ľudia budú bohatší, budú viac míňať, ekonomika sa rozbehne.“ Škoda, že finančné aktíva vlastní len najbohatší zlomok populácie. Úroky treba oslobodiť zo štátneho otroctva a prestať zlými peniazmi manipulovať trhy. Nech môžu vzniknúť skutočné ceny s informačnou hodnotou.

Viac než 80 % amerických akcií vlastní 10 % najbohatších ľudí. Graf prebratý z http://www.theatlantic.com/business/archive/2013/12/the-most-important-economic-stories-of-2013-in-43-graphs/282193/

rozdelenie bohatstva

7. Euro? „Jednoducho zlý ekonomický nápad.“ – Paul Krugman, 1998. „Som si istý, že euro nás donúti zaviesť novú sadu nástrojov ekonomickej politiky. Je však politicky nemožné navrhnúť to už dnes. No jedného dňa príde kríza a nové nástroje sa vytvoria.“ – bývalý socialistický premiér Talianska a vtedajší predseda Európskej komisie Romano Prodi v roku 1999. Úroky nie podľa zásluh, ale podľa potrieb, vytvorili v Európe lokálne verzie americkej bubliny. Pakt stability a rastu nepriniesol ani rast, ani stabilitu. Plniť fiškálne domáce úlohy nedonútili členské krajiny ani nové fiškálne pakty, kompakty či zmluvy. S eurom, ktoré trpí problémom spoločnej špajze, to preto nevyzerá v dlhodobom horizonte dobre.

Zdá sa, že bez eura je a bolo lepšie. Porovnanie makroekonomických indikátorov 10 rokov po zavedení eura v európskych krajinách s eurom, bez eura a USA http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication12682_en.pdf str.35

macroperformance
Euro sa ironicky stalo nástrojom európskej dezintegrácie. Potrebujeme viac Európy a menej Bruselu. Ale Euro je dnes už dogmou. ECB drží štáty a banky nad vodou a za pačesy. Kto donúti krajiny, ktorým ECB sľúbila neobmedzenú garanciu šetriť, reformovať a vyčistiť bankový chliev? Nikto. Preto euro v dlhodobom horizonte neprežije a v strednodobom napácha ešte veľa škôd. Možno rozbije aj samotnú Európsku úniu. Príde Neue Deutsche Mark a návrat k medzivládnej anarchii v Európe?

Francúzsky štát nevie donútiť šetriť podľa pravidiel nikto. Francúzske plány na fiškálnu konsolidáciu vs. realita – fiškálny deficit ako % HDP. Graf prebratý z http://www.lisboncouncil.net/publication/publication/100-economic-growth-in-the-european-union.html str.48
francuzsko deficity

8. Dlh stále rastie, pokým čakáme na ekonomický rast a infláciu. Štátne dlhopisy sú o to bezpečnejšie, o čo menej kontroly nad svojím majetkom a vyprodukovanými hodnotami majú daňoví poplatníci. Že práve štátne dlhopisy vyspelých krajín sú dnes považované za bezrizikové aktívum, je smutnou správou o stave spoločnosti a miere porušovania vlastníckych práv v moderných ekonomikách. Vyspelý svet rastie pomaly, štátne dlhy rastú rýchlo. Vyspelé krajiny dusí regulácia a prerozdeľovanie.

Pomer štátneho dlhu k ročným verejným príjmom. Ak by Japonci chceli splatiť svoj verejný dlh, museli by 19 rokov posielať všetky dane len na splátky dlhu. Graf prebratý z http://www.incrementum.li/en/research-analysis/in-gold-we-trust-2015/

dlh
Nafukujúci sa štát dusí rast životnej úrovne. Veľkosť štátu vs. reálny rast HDP v krajinách eurozóny (priemery za uvedené obdobia) http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication12682_en.pdf str. 199

velkost vlady

Niektoré krajiny hľadajú ako slepec na mínovom poli limity štátneho dlhu. Blížime sa do keynesiánskej konečnej stanice, keď si na stimuláciu ekonomického „rastu“ prístupom „bez koláčov nie je práca“ nebudeme mať od koho požičať. Bubliny v štátny dlhoch hľadajú svoje špendlíky. Rýchly rast v nedohľadne, zdaniť pomaly už niet čo. Štáty sa budú dlhy snažiť zničiť infláciou a núteným nákupom ich dlhopisov. Pripravte sa na finančnú represiu. Infláciu chcú aj politici aj banky. Preto ju napriek počiatočným inflačným zlyhaniam skôr či neskôr dostaneme. Už počuť prichádzať ďalší príliv štátnych defaultov. Tie prichádzajú v pravidelných vlnách. A treba mať na pamäti, že nič netrvá večne, ani láska k americkému doláru.

9. Neverím im, klamú. Politici aj ich ekonómovia v centrálnych bankách. „Keď ide do tuhého, musíte klamať,“ povedal 20. apríla 2011 Jean- Claude Juncker, Mr. Euro, vtedajší prezident euroskupiny (združenie ministrov financií eurozóny), držiteľ európskej ceny Vision for Europe z roku 1998 za „výnimočné úspechy v posúvaní Európy do budúcnosti“. Od roku 2014 prezident Európskej komisie. Slová sú pre nich nástroj, na dosiahnutie cieľov. Ich cieľov, nie vašich. Tie môžu byť a často sú odlišné. Ani 100-percentné vyvlastnenie najbohatších ľudí by nestačilo na vykrytie deficitov verejných financií, či na vyriešenie problémov dôchodkových systémov. Bohatých ľudí je jednoducho príliš málo. Pôjdu po nás, po strednej triede. Pripravte sa aj na zdanenie majetku. Príjem im uteká, budú preto brať z toho, čo sa hýbe ťažšie.

10.Šetrím si na dôchodok. Chcem jesť, aj keď už nebudem vládať pracovať. Šachovanie s druhým pilierom je divadlo na zastretie katastrofy v prvom pilieri. Navyše druhý pilier je len rezervný fond vlády. Jeho stabilita je nepriamo úmerná výdavkovým problémom politikov. Keď bude zle, jednoducho si peniaze z neho zoberú (viď Maďarsko). Dostanem dôstojný dôchodok od štátu a vianočné darčeky nosí Ježiško. Klasický investičný mix akcií, nehnuteľností, dlhopisov, zlata a investícií do seba je dobré východisko. Vo finančných aktívach sú už dnes bubliny. Treba byť opatrný najmä s dlhom. Nulové úroky mätú trhy, nikto nevie, kde je pravda. Kedysi sa hovorilo, že zlato je peniazmi kráľov, striebro je peniazmi gentlemanov, barter je peniazmi roľníkov, dlh je peniazmi otrokov. Dlh je stávka na stabilitu. Že sa mi nič nečakané a drahé nestane. Že budem mať stály príjem. Po búračke neskončím v nemocnici. Že bude stabilná ekonomická situácia. Že neporastú prudko úroky. Že ma banka nevyzve na predčasné splatenie. To je na mňa až príliš veľa viery naraz. Preto s dlhom radšej opatrne.

11.Tezaurujem, ako naši predkovia. V povojnovom Nemecku roku 1918 priniesla babka do banky kopu dlhopisov v snahe vymeniť ich späť za peniaze. „A kde je ten štát, čo vám garantoval vyplatenie týchto dlhopisov? Poviem vám, kde je, je mŕtvy,“ vysvetlil žene zamestnanec. Európske banky sú bezpečné, veď vklady z nich sú poistené štátom. Až kým nie sú. Cyperská banková lúpež a grécka telenovela nesú jasné posolstvo. Bankové prázdniny sú veselšie s hotovostnou rezervou. Kto má hotovosť môže byť pohotový, keď to zase raz banky zmrvia. A treba inflačnú domobranu. Zlatá žila nestačí. Zlato nie je skutočná investícia, je to iná forma hotovosti ako zlé peniaze. Je lepšie mať zlé doláre alebo zlé eurá? To sa ťažko zisťuje, podobne ako kto z dvoch hlupákov je múdrejší. Zlato tu bolo a bude. Časť hotovosti v zlate odporúčajú aj ekonómovia, ktorí veria vo všemocnosť centrálnych bánk. Ja vo všemocnosť expertov neverím. Zlato je poistka voči zlyhaniu zlých peňazí a bankovej katastrofe.

Graf vývoja kúpnej sily v zlate rôznych mien od roku 1971. Euro pred rokom 1999 je počítané ako vážený priemer mien členských krajín. Graf prebratý z Erste Group Research Special Gold Report 2012 -In GOLD We TRUST http://blog.erstegroup.com/investment/2012/07/12/gold-report-2012-%E2%80%93-in-gold-we-trust/ str.8

kupna sila


Všetky grafy a linky na niekoľko stovák zdrojov použitých v knihe nájdete na www.zlepeniaze.eu. Ilustrácie Andrej Kolenčík.

Dva komentáre k “11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza

  1. preklep v 2. bode „a ministra financií inkasuje v private equity firme Warburg Pincus“, zrejme ma byt „a minister financií inkasuje v private equity firmy Warburg Pincus“

    Odpoveď
    • Beriem spat, dava to zmysel aj v povodnom zneni.
      Preklep je len v 10. „vierynaraz“.
      Celkovo dobre napisane, par prirovnani vymakanych.

      Odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *