Ako začal, tak končí – Budiž Euro! 52/2015

Eurokríza sa reinkarnuje v karmickom cykle

Začiatok roka 2015 bol pre všetkých krízových gurmánov pôžitkom. V decembri 2014 padla grécka vláda po tom, čo si odkrútila takmer dokonalý rok. Nádeje Eurozóny, že Grécka kríza sa v roku 2015 konečne skončí sa zmenili na paniku z hroziaceho víťazstva ultraľavicovej Syrizy.

Po januárových voľbách sa tak skutočne stalo. No Tsipras nakoniec prekvapil Európu, Grékov a asi aj sám seba. Po pol roku balansovania na hrane bankrotu a odchodu z Eurozóny nakoniec spravil piruetu a pristúpil na ďalší záchranný balík – napriek výsledku ním zvolaného referenda. V lete Gréci spoznali, čo sú to kontroly toku kapitálu, a ako je v skutočnosti pohotová „hotovosť“ uložená v banke. Hoci zjemnené, kontroly kapitálu trvajú dodnes a budú trvať pravdepodobne najmenej ďalšieho pol roka. V predčasných voľbách v septembri premiér Tsipras vyčistil stranu a tlačí Grécko do druhej dekády neprerušeného ekonomického marazmu.

V roku 2015 čakali takzvanú perifériu ešte dvoje parlamentné voľby. V októbri 2015 v Portugalsku zvíťazila vládnuca stredopravá strana. Napriek tomu, že jej prezident dal šancu, vládu zostaviť nedokázala. Nakoniec vládu zostavili umiernení socialisti, za koaličných partnerov si však vzali hneď dve ultraľavicové strany. Tí majú vo svojom názore na opatrenia spravené v rámci ekonomickej záchrany krajiny jasný názor. Úradovanie začali zastavením privatizácie štátnych aerolínii TAP. Tie sa topia v dlhu vo výške miliardy eur, v roku 2014 utŕžili stratu 85 miliónov eur. Nový majiteľ 61 % akcií plánoval do firmy investovať 338 miliónov eur a kúpiť minimálne 53 nových lietadiel. Nakoniec z toho nič nebude a na firmu sa budú skladať strhaní portugalskí daňovníci. Nová vláda však nebude mať na podobné rázne zmeny moc priestoru. Pred pár dňami sa totiž definitívne ukázalo, že banka Banco Internacional do Funchal, ktorá bola v roku 2013 zachránená 4,9 miliardovým bailoutom, má opäť nezvládnuteľné problémy. Zo štátnej kasy bude musieť ísť na druhú záchranu 2,2 miliardy eur, čo pre takúto malú krajinu nie je práve rozpočtová mucha. Kríza na Portugalsko ani zďaleka nezabudla.

Oveľa viac strachu v Eurozóne generovali Španielske voľby. Štvrtá najväčšia ekonomika Eurozóny, spolu so svojim bankovým systémom, je iná liga ako Grécko, či Portugalsko. Rok 2015 bol pre krajiny vcelku úspešný – nezamestnanosť klesala, ekonomika zaznamenávala rast a dôvera v lepšiu budúcnosť narastala. Avšak európske denníky pozorne sledovali vývoj volebných preferencií strany Podemos, ktorá sa stala akousi Španielskou Syrizou. Po úvodnom mohutnom nástupe (strana vznikla len v marci 2014) však začali jej preferencie strácať paru a všetci sa upokojili. A to bola chyba.

Vo voľbách v tretí decembrový víkend získal Podemos tretie miesto s veľmi slušnými 21 %. Sekundoval im umiernenejší, ale stále anti-establishmentový Ciudadanos so 14 %. Víťaz volieb, Ľudová strana súčasného premiéra Rajoya tak do konca roka vstúpila s vidinou ťažkých rokovaní o budúcej vláde, keďže druhí socialisti hneď odmietli podporu prípadnej Rajoyovej vlády. Jedinou možnosťou momentálne vyzerá byť vytvorenie krehkej menšinovej vlády s podporou nováčikov z Ciudadanos.

V ekonomike sa hlási opatrný optimizmus aj z Francúzska a Talianska. Ku koncu roka prišli dáta o (v porovnaní s priemerom Eurozóny) nadpriemerne rastúcou priemyselnou produkciou, mierne klesajúcou nezamestnanosťou, či rastúcich maloobchodných tržbách.

Samozrejme, tento optimizmus vydrží len do chvíle, kým sa nepozrieme na stav verejných financií týchto štátov a najmä na stav ich záväzkov. Platilo to v roku 2015 a bude to platiť aj v roku 2016 – bez mimoriadne uvoľnenej monetárnej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá drží úroky na štátnych dlhopisoch naprieč Európu na rekordne nízkych úrovniach, by sme v EÚ boli svedkami úplne inej nálady. A to sa ešte poriadne nezačala prejavovať utečenecká kríza v srdci európskeho ekonomického motora. Spomaľujúce Nemecko si Európa dovoliť nemôže.

V roku 2016 však EÚ môže čakať kríza úplne iného rangu – potenciálny odchod jedného jej člena. Referendum o vystúpení Spojeného kráľovstva je istá vec, neistý je len výsledok. Po celý rok 2015 sa prieskumy mierne nakláňali raz na jednu stranu, raz na druhú. Na strane jednej je to strach z neznáma, na strane druhej narastajúca ekonomická odvaha, keďže hospodárstvo Spojeného kráľovstva na rozdiel od kontinentu vykazuje už niekoľko rokov slušné čísla. Niektoré predpovede dokonca posúvajú ostrovnú ekonomiku pred Nemecko a Japonsko na štvrté miesto na svete vo výhľade najbližších 20 rokov. No netreba zabúdať, ako fatálne sa podobné predpovede mýlili v prípade Sovietskeho zväzu, či Japonska…

Rok 2015 bol aj rokom totálneho hospodárskeho kolapsu Venezuely. Ekonomika postavená na ropnom boome a prázdnych populistických floskulách sa stala doslova laboratóriom všetkých zlých ekonomických politík, ktoré sa dajú vymyslieť. Prezident Maduro koncom roka požiadal USA, aby vydali „banditov“ prevádzkujúcich stránku DolarToday, ktorá informuje o reálnej výške inflácie vo Venezuele a kurze dolárov na čiernom trhu. Títo „teroristi“ vraj cielene vyvolávajú dojem, že Venezuelská centrálna banka nezvláda manažovať monetárne záležitosti. Ja si myslím, že ten dojem vyvoláva skôr tá 400 % inflácia v krajine.

Rok 2015 bol rokom zlých peňazí. Kým Európa sa nimi pokúša zachrániť, iným vybuchli v rukách. Bude táto medicína v roku 2016 pomáhať alebo škodiť?

Šťastný nový rok za každých okolností želá

Martin Vlachynský
 

P.S. Zlé peniaze sú už v predaji na stránke zlepeniaze.eu!

zlepeniaze3D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *