Váhajúca svetová Trojka

8010559205_05826083dc_bAni ryba, ani rak. Táto ľudová charakteristika sa hodí na ekonomické správy už niekoľko rokov. Aktuálne novinky z USA, Číny a EÚ sú presne také. Kto chce hľadieť na svet cez ružové okuliare, môže. Kto sa pripravuje no novú ekonomickú apokalypsu, znamení si tiež nájde dosť.

Pozitívne dáta o zamestnanosti v USA boli vyvážené klesajúcou produktivitou práce. O celkovej nálade v americkej ekonomike nám aj tak najviac povie (ne)činnosť Fedu. Kým minulý rok sa o roku 2016 hovorilo ako o roku, keď sa bude extrémne uvoľnená monetárna politika konečne uťahovať, realita je iná. Po decembrovom minimálnom zvýšení sadzieb sa nestalo už nič. Aktuálne predpovede hovoria o možnom zvýšení opäť až v decembri.

O tom ale budú rozhodovať voľby. Neistota, ktorú v ekonomike vyvoláva nadchádzajúci súboj „čerta s diablom“, je hmatateľná. Vybrať si medzi Clintonovej istotami (zvýšenie minimálnej mzdy, zvýšenie deficitu…) a Trumpovými, ehm, víziami (vyhnanie niekoľkých miliónov neamerických zamestnancov z trhu, obchodné vojny) je skutočne ťažké.

Prudký prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 a oznámenie najnižšieho ekonomického rastu za štvrťstoročie boli pre viacerých prvým znamením apokalypsy. Mohutný vládny stimul nad padajúcou ekonomikou rozvinul padák, ale jeho účinnosť je otázna. Vládni činitelia ubezpečili, že slabšie júlové priemyselné a obchodné dáta boli spôsobené rozsiahlymi záplavami v krajine.

Problémy však treba hľadať najmä pod vlastným prahom. Brexit, talianske banky, španielsky a portugalský deficit, potenciálne míny sa ponúkajú samé. Optimistom nahral do karát trocha silnejší rast nemeckej ekonomiky v druhom kvartáli. No ako pri USA, aj tu platí – ak chceš názor o ekonomike, pozri sa na činnosť centrálnej banky.

Kým tá americká váha so spomalením svojich krízových krokov, európska naopak neváha s neustálym zvoľňovaním. Po štátnych dlhopisoch a neskôr regionálnych dlhopisoch od júna tohto roku ECB do košíka prihadzuje aj korporátne dlhopisy. Napriek tomu sa predpokladá ďalšie uvoľnenie na septembrovom zasadaní Rady ECB.

Moc možností však neostáva, ak vynecháme „helikoptérové“ peniaze. Možné je natiahnutie kvantitatívneho uvoľňovania opäť o niekoľko mesiacov. Ale úprimne, akýkoľvek ohlásený koniec je fikciou, naťahovanie trvania sa dá predpokladať. Druhou možnosťou je seknutie úrokovej miery ešte hlbšie do mínusu. Pred tým však varuje už aj MMF. Ďalšie znižovanie úrokových mier môže podraziť nohy európskym bankám.

Treťou možnosťou je rozšíriť nákupy ECB na ešte viac aktív. No už aj nákup korporátnych dlhopisov je s veľkým otáznikom. Okrem zjavného napomáhania vybraným podnikom na trhu každý ďalší nákup zvyšuje rizikovosť bilancie ECB, ktorú kryje ekonomika eurozóny, teda aj Slovenska.

Hospodárske noviny, 15.8.2016

Posledná šanca

2390666040_2e6b0a9a78_zTentokrát to vyzeralo naozaj vážne. Pravidelné titulky vo finančných a ekonomických médiách, nervózne vlády vyhrážajúce sa Európskym súdnym dvorom, Komisia napínajúca svaly ako kulturista vo finále Mr. Olympia. Dokonca aj sám šéf Komisie Jean-Claude Juncker, povestný svojou umiernenosťou, sa deň pred rozhodnutím podľa kuloárnych informácii prikláňal k tvrdšej variante.

 

Hovorím samozrejme o pokutách pre Portugalsko a Španielsko. A hneď vám prezradím aj pointu – žiadne pokuty nebudú. V stredu sa rozhodlo, že obe krajiny dohodnuté deficity síce prekročili, ale keďže sa snažili, tak nakoniec dvojku zo správania spojenú s odovzdaním lentiliek nedostanú. Španielsko dostalo odklad do roku 2018 na stiahnutie svojho 4,6 % deficitu pod 3 % a Portugalsko musí podliezť 3 % miesto roku 2015 až tento rok 2016.

Nikto sa ani príliš netajil, že toto rozhodnutie bolo politické. Zhrnuté slovami komisára pre ekonomiku Pierra Moscoviciho: „Ani symbolická pokuta by nebola ľuďmi pochopená… Trestajúci prístup nie je ten správny v časoch, keď ľudia pochybujú o Európe.“

Medzi krajiny radujúce sa z tohto rozhodnutia nepatrili len Portugalsko a Španielsko, ale aj Taliansko a Francúzsko. Taliansko síce spĺňa pravidlo 3 % deficitu, ale nespĺňa pravidlo klesajúceho štrukturálneho deficitu, ktorý mu rastie. Znak priostreného fiškálneho dozoru v časoch bublajúcej bankovej krízy by sa krajine príliš nehodil. Francúzsko má s porušovaním dohodnutej výšky deficitu tiež už až romantický vzťah a rado by potiahlo sériu výnimiek aj v roku 2017, kedy pravdepodobne deficit opäť prekročí 3 % hranicu. Štrukturálny deficit krajiny má podľa aktuálnych predpovedí takisto narásť.

Nie že by pokuta v maximálnej výške 0,2 % HDP (reálne by bola stanovená asi oveľa nižšie) predstavovala nejakú zásadnú sumu. Jej význam je čisto politický. Je to signál, že dohodnuté veci platia, aj keď by to malo trocha bolieť. Že zo spoločnej misy bude každý jesť iba jednou lyžicou. Nie že by Portugalsko a Španielsko preflákali všetky peniaze z eurovalov na portské a paellu. Obe krajiny od roku 2007 spravili sériu politicky náročných reforiem, o akých sa nám za tú dobu na Slovensku ani nesnívalo. Pre ilustráciu, nominálne verejné výdavky Portugalska aj Španielska medzi rokmi 2007-2015 narástli zhodne o 11 %, kým výdavky Slovenska o 75 %. Obe krajiny reformovali pracovný trh a Portugalsko dokonca znížilo korporátnu daň na 21 % (a nie, ani jedna krajina nemá daň z dividend).

Ale ako vraví staré mayské príslovie, daj politikovi priestor minúť jedno euro a on minie dve.Reformný entuziazmus oboch vlád s príchodom volieb v roku 2015 výrazne vychladol. Nová portugalská vláda napríklad zastavila už dohodnutú privatizáciu aeroliniek TAP, ktoré sa roky topia vo finančných problémoch. S pokutou na stole by ich motivácie boli iné.

Obávam sa, že Eurozóna stratila jednu z posledných možností dokázať, že to so svojim fungovaním myslí vážne. Zároveň padol zásadný argument proti fiškálnej únii. Tá sa s neschopnosťou udeliť aspoň symbolickú pokutu za neustále sa opakujúce porušenia fiškálnych pravidiel zmení na jednu veľkú hostinu, na ktorej ten najnezodpovednejší národný politik bude vždy víťazom.