Posledná šanca

2390666040_2e6b0a9a78_zTentokrát to vyzeralo naozaj vážne. Pravidelné titulky vo finančných a ekonomických médiách, nervózne vlády vyhrážajúce sa Európskym súdnym dvorom, Komisia napínajúca svaly ako kulturista vo finále Mr. Olympia. Dokonca aj sám šéf Komisie Jean-Claude Juncker, povestný svojou umiernenosťou, sa deň pred rozhodnutím podľa kuloárnych informácii prikláňal k tvrdšej variante.

 

Hovorím samozrejme o pokutách pre Portugalsko a Španielsko. A hneď vám prezradím aj pointu – žiadne pokuty nebudú. V stredu sa rozhodlo, že obe krajiny dohodnuté deficity síce prekročili, ale keďže sa snažili, tak nakoniec dvojku zo správania spojenú s odovzdaním lentiliek nedostanú. Španielsko dostalo odklad do roku 2018 na stiahnutie svojho 4,6 % deficitu pod 3 % a Portugalsko musí podliezť 3 % miesto roku 2015 až tento rok 2016.

Nikto sa ani príliš netajil, že toto rozhodnutie bolo politické. Zhrnuté slovami komisára pre ekonomiku Pierra Moscoviciho: „Ani symbolická pokuta by nebola ľuďmi pochopená… Trestajúci prístup nie je ten správny v časoch, keď ľudia pochybujú o Európe.“

Medzi krajiny radujúce sa z tohto rozhodnutia nepatrili len Portugalsko a Španielsko, ale aj Taliansko a Francúzsko. Taliansko síce spĺňa pravidlo 3 % deficitu, ale nespĺňa pravidlo klesajúceho štrukturálneho deficitu, ktorý mu rastie. Znak priostreného fiškálneho dozoru v časoch bublajúcej bankovej krízy by sa krajine príliš nehodil. Francúzsko má s porušovaním dohodnutej výšky deficitu tiež už až romantický vzťah a rado by potiahlo sériu výnimiek aj v roku 2017, kedy pravdepodobne deficit opäť prekročí 3 % hranicu. Štrukturálny deficit krajiny má podľa aktuálnych predpovedí takisto narásť.

Nie že by pokuta v maximálnej výške 0,2 % HDP (reálne by bola stanovená asi oveľa nižšie) predstavovala nejakú zásadnú sumu. Jej význam je čisto politický. Je to signál, že dohodnuté veci platia, aj keď by to malo trocha bolieť. Že zo spoločnej misy bude každý jesť iba jednou lyžicou. Nie že by Portugalsko a Španielsko preflákali všetky peniaze z eurovalov na portské a paellu. Obe krajiny od roku 2007 spravili sériu politicky náročných reforiem, o akých sa nám za tú dobu na Slovensku ani nesnívalo. Pre ilustráciu, nominálne verejné výdavky Portugalska aj Španielska medzi rokmi 2007-2015 narástli zhodne o 11 %, kým výdavky Slovenska o 75 %. Obe krajiny reformovali pracovný trh a Portugalsko dokonca znížilo korporátnu daň na 21 % (a nie, ani jedna krajina nemá daň z dividend).

Ale ako vraví staré mayské príslovie, daj politikovi priestor minúť jedno euro a on minie dve.Reformný entuziazmus oboch vlád s príchodom volieb v roku 2015 výrazne vychladol. Nová portugalská vláda napríklad zastavila už dohodnutú privatizáciu aeroliniek TAP, ktoré sa roky topia vo finančných problémoch. S pokutou na stole by ich motivácie boli iné.

Obávam sa, že Eurozóna stratila jednu z posledných možností dokázať, že to so svojim fungovaním myslí vážne. Zároveň padol zásadný argument proti fiškálnej únii. Tá sa s neschopnosťou udeliť aspoň symbolickú pokutu za neustále sa opakujúce porušenia fiškálnych pravidiel zmení na jednu veľkú hostinu, na ktorej ten najnezodpovednejší národný politik bude vždy víťazom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *