11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza

ilustracia zle peniazeJe po kríze! Sme za vodou! Žartujem… Dlhy sú väčšie a ekonomiky slabšie než na začiatku krízy. Deň zúčtovania nás ešte čaká. Prerozdelí bohatstvo v spoločnosti a rozbije mnoho ekonomických ilúzií. Napísal som krízového sprievodcu – knihu Zlé peniaze – s praktickými radami, aby bolo tentokrát o niečo menej prekvapených. Komu príde príliš tučný (má viac než 500 strán), nech ho berie ako nonstop otvorený All You Can Eat bar. Ponúka možnosť voľby mixu krízových tém podľa znalostí, chuti a momentálnej potreby. Tu je testovacie menu.

„Všetci vieme, že krízu spôsobili komplexné finančné produkty,“ oznámil moderátor diskusie. Skoro som plné ústa minerálky vypľul na ťaháky vedľa sediaceho panelistu. Tak som to nepísal takmer tri roky zbytočne. História sa už prepisuje. Kríza sa nám neprihodila, nešlo o prírodnú katastrofu, zlyhanie kapitalizmu, morálky alebo pomstu finančných derivátov. Propaganda v kombináciu s nepriehľadnou zásterou komplexnosti finančného systému fungujú dokonale. Banky sú hlavne tvorcom finančných úspor, nielen ich sprostredkovateľom, ako sa omieľa v školách. Tvoria väčšinu existujúcich peňazí a štát sa ich v tomto procese snaží dirigovať. A niekedy je z toho poriadna kakofónia.

Že centrálna banka si peniaze na nákup štátnych cenných papierov v snahe znižovať úroky jednoducho vymyslí, nemohlo uveriť ani pár chytrých spolužiakov na vysokej škole, ktorých som trápil neurotickým vysvetľovaním tohto „šokujúceho odhalenia“. „To musí byť inak.“ Nie je. A väčšina ľudí o tom nemá ani šajnu. Preto sú v snahe pochopiť krízové procesy mimo. Čo je horšie, mimo je aj mnoho ekonómov a politikov, ktorí zároveň bez zaváhania, bohorovne ordinujú liečbu. Nachádzame sa tak v ríši magického ekonomického realizmu, kde nás môže zachrániť iba vlastná imunita ekonomiky alebo placebo efekt.

Viac o 11 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, než udrie ďalšia kríza

Vaše peniaze v akcii

Španielska banka Bankia, ktorá vznikla spojením regionálnych sporiteľní, sa zapíše do knihy rekordov.

Vlani dosiahla stratu 19,1 miliardy eur, čo je najväčšia strata podniku v histórii Španielska. Sú to dve percentá HDP tejto krajiny alebo 26 percent HDP Slovenska. Táto jediná banka vlani stratila 423 eur na každého Španiela.

Akcie banky Bankia, do ktorých jej pracovníci po vypuknutí problémov s nedostatkom kapitálu nahovorili množstvo obyčajného ľudu, stratili za necelý rok po 99,7 percenta hodnoty. Bankiu vlani v máji prebral štát a na jej záchranu použil 20 miliárd eur daňových poplatníkov.

Bankia síce presunula takmer 10 percent aktív vo forme úverov za 32 miliárd eur na španielsku „zlú banku“ SAREB, ktorá má pomôcť ozdraviť tamojší bankový sektor, no napriek tomu zostal podiel nesplácaných úverov vysoko. Z 13,4 percenta klesol iba mierne na 12,9 percenta. Knihy rekordných strát teda určite netreba zatvárať.

Viac o Vaše peniaze v akcii

sPain (.týždeň 41/2012)

Čas, keď si politici požičajú na náš účet 264 miliónov eur na to, aby ich poslali do eurovalu, je vhodnou príležitosťou skontrolovať, ako sa darí eurokríze. Prekvitá.

Vďaka hotovostnému vkladu do trvalého eurovalu (ESM) narastie dlh Slovenska spolu o 660 miliónov eur, pričom ručiť samozrejme budeme aj za celý objem poskytnutých úverov. V hotovosti splatené základné imanie je len desatinou celkovej kapacity fondu. Prvou investíciou tohto rizikového fondu budú pravdepodobne španielske aktíva. Už bola schválená pomoc španielskemu bankovému sektoru vo výške 100 miliárd eur a teraz sa každým dňom čaká, kedy o ďalšie peniaze požiada Španielsko ako krajina.

Práve na Pyrenejský polostrov sa momentálne presunula frontová línia eurokrízy s najtuhšími bitkami. Grécko padlo a už dávno nie je centrom pozornosti. Pred dvoma rokmi sa európski predstavitelia predháňali v tom, kto je s Gréckom solidárnejší. Fakt, že grécke HDP v 2013 čaká už neuveriteľný 6. rok poklesu, rozvrátená ekonomika, skolabovaný akciový trh a 25% nezamestnanosť dnes už nezvlhčí žiadne oko v EÚ, ECB či MMF. Naopak, množia sa hlasy, že „Európa Grexit prežije“. „Len treba počkať na americké voľby, nech to Obamovi nepokazíme.“ Vysvedčenie záchranárskych prác EÚ: horší scenár pre Grékov než dnešná ekonomická depresia bolo možné vymyslieť len ťažko.

Viac o sPain (.týždeň 41/2012)

Všetky peniaze vám vrátime! Neskôr. – Budiž Euro! 34/2012

Neobmedzené nákupy dlhopisov ECB? Nein! Nové doláre z FEDu? Maybe… Grécko chce viac času. Čas sú peniaze.

Trochu napätia priniesla do letnej dovolenkovej nudy klebeta nemeckého magazínu Der Spiegel o tom, že sa v ECB chystajú plány na zavedenie stropov na nákladové úroky štátnych dlhopisov krajín PIIGS. Vo forme neobmedzených nákupov týchto cenných papierov zo strany centrálnej banky. Keďže takéto prerozdelenie strát z hlúpych politík v rámci eurozóny by prinieslo na trh zároveň kopu čerstvých budiž eur, trhy by toto opatrenie brali všetkými desiatimi. Správu však okamžite poprela samotná ECB, podľa ktorej je „absolútne zavádzajúce podávať správy o rozhodnutiach, ktoré sa neuskutočnili a súkromných názoroch, ktoré neboli diskutované Radou guvernérov ECB“. Navyše Angela Merkel údajne podporuje odmietavé stanovisko nemeckej Bundesbanky k využívaniu ECB na intervenciu na dlhopisových trhoch čo bude zdá sa významná prekážka, keďže táto pani dnes kontroluje európsku peňaženku.

Chcú trhy ďalšiu záplavu novovytvorených budiž peňazí? (Odpoveď v obrázku vyššie)

Viac o Všetky peniaze vám vrátime! Neskôr. – Budiž Euro! 34/2012

Novodobí Jánošíci – Budiž Euro! 33/2012

Jánošík nebol Poliak ale Španiel! Dve registrované transakcie s komerčnými nehnuteľnosťami v Taliansku za druhý štvrťrok. Obmäkčila dovolenka Angelu? Ako investuje Danica. Máte v mrazničke hrášok? A eurá? Keď sa deťom nechce z domu…

V Španielsku sa rodí nový hrdina. Španielsky Jánošík. Juan Manuel Sanchez Gordillo, starosta mesta Marinaleda v južnej Andalúzii, spolu s odborármi kradne v supermarketoch. Ukoristený tovar údajne rozdali „rodinám najťažšie postihnutým krízou“. Polícia už zatkla sedem ľudí, ktorí minulý týždeň naložili v dvoch supermarketoch plné košíky tovaru a odišli bez zaplatenia. Starosta ich čakal vonku. Ako člen lokálneho parlamentu má politickú imunitu, no údajne sa jej ochotne vzdá, keď ho budú chcieť zatknúť. Teraz ide na niekoľko týždenný pochod krajinou, počas ktorého chce vyburcovať ľudí proti úsporným opatreniam vlády a prepúšťaniu. Zaujímavý spôsob riešenia krízy. Nepomohol by skôr presný opak? Keby sa v čo najväčšej miere konečne prestalo brať z cudzieho? Vrátane štátu a bánk?

Viac o Novodobí Jánošíci – Budiž Euro! 33/2012

Keď morálna podpora nestačí – Budiž Euro! 32/2012

Vyhadzovač Otmar Issing. ECB zas raz udržala Grécko v hre. Bude ďalšia päťročnica veselšia?

Dnes stručne. Pandy sú na dovolenke a najmä bez oddychujúcej Angely Merkel a nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho sa toho v Európe naozaj veľa nepohne.

Mário Monti, taliansky premiér, odkázal Nemcom, že síce potrebujú ich pomoc, no nie finančnú ale morálnu. Španielsky premiér Mariano Rajoy zvažuje požiadať Európu o pomoc. Nie morálnu, ale finančnú. Najprv ale musí zistiť, aké podmienky budú s poskytnutím zdrojov spojené. Asi od Draghiho a ECB čakal viac a doma už pri zvyšovaní daní a poplatkov dochádza kreativita a nápady. Britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell presúva svoje peniaze z európskych do amerických bánk a aktív z obavy o ich bezpečnosť.

Bývalý hlavný ekonóm ECB a jeden z architektov eurozóny Otmar Issing odkazuje, že „Nemecká vina za druhú svetovú vojnu túto krajinu nezaväzuje k tomu, aby vystavila bianko šeky krajinám eurozóny, ktoré nie sú schopné reformovať svoje ekonomiky.“ Zároveň v záujme prežitia a stabilizácie eura navrhuje niektorých členov menovej únie vykopnúť. Ktoré, nemenoval, no tušenie máme asi všetci.

Keď už sme pri Grécku, tejto krajne opäť dochádzajú peniaze. Akútny tŕň vytiahla Grécku z päty opäť ECB. Chvíľku sa sústreďte: na uhradenie splatných dlhopisov, ktoré drží samotná ECB, umožnila Gréckej centrálnej banke vytlačiť nové eurá pre grécku vládu navýšením možného objemu akceptovaných pokladničných poukážok v rámci programu emergency liquidity assistance (ELA) z 3 na 7 mld. eur. Ekonomický zázrak, ktorý umožňujú budiž peniaze. Týchto dodatočných 4 mld. eur by malo teoreticky Grécku stačiť do zaslania ďalšej tranže od trojky v septembri.

Pomôcť Grécku chce aj Medzinárodný menový fond. Pravdepodobne na popud Američanov vyzýva členov eurozóny (áno, aj nás) nech sa vzdajú časti svojich pôžičiek Grécku a tak umožnia gréckemu dlhu poklesnúť na „udržateľnú úroveň“. Klamár, premiér Luxemburgska a Mr. Euro Jean-Claude Juncker vyhlásil, že eurozóna prípadný Grexit zvládne.

Ako už pravidelní čitatelia Budiž Eura vedia, vo štvrtok mala kríza piate narodeniny. Od jej začiatku sú centrálne banky hlavnými „bojovníkmi proti kríze“. Na príchod krízy spôsobenej záplavou nových peňazí reagovali vytvorením záplavy nových peňazí.

Budiž peniazmi oddialili likvidáciu nezmyselných investícií postavených na umelo nízkych úrokoch a prečistenie prerasteného finančného sektora od nesolventných subjektov. Zabránili tak síce výraznejšiemu prepadu, no na druhej strane poriadne natiahli ekonomickú agóniu už na pol dekády. Dnes to určite nevyzerá tak, že by bol za dverami zdravý ekonomický rast s poklesom nezamestnanosti.

Viac o Keď morálna podpora nestačí – Budiž Euro! 32/2012

Draghiho odkrytý bluf – Budiž Euro! 31/2012

Centrálne banky zatiaľ nedodali monetárne ópium, ako dlho bez neho vydržia ešte zostávajúce ilúzie? Novými daňami k hospodárskemu rastu. Milton Friedman by mal 100 rokov. Kríza má 5.

Minulý týždeň sme vyzvali guvernéra ECB Maria Draghiho, ktorý sľuboval trhom modré z neba nech prestane rozprávať a ukáže peniaze (Show Me the Money!). Tento týždeň odhalil, že žiadne peniaze, ktoré by kryli jeho sľuby, nachystané nemá. Blufoval.

Pamätáte sa na ten pocit, keď vám rodičia pred Vianocami veľavravne naznačili, že pod stromček dostanete naozaj hodnotný darček, a potom ste tam namiesto nového bicykla našli logaritmické pravítko? Tak sa museli cítiť niektorí trhoví aktéri počas štvrtkovej tlačovky ECB po zasadaní rady guvernérov k ďalším krokom v monetárnej politike.

Viac o Draghiho odkrytý bluf – Budiž Euro! 31/2012

Neznesiteľná ľahkosť zadlžovania (.týždeň)

Stredajšie zasadanie vlády bolo historické. Nechajme bokom snahu vlády úplne zoštátniť a monopolizovať sektor zdravotného poistenia, zasadanie vlády bolo výnimočné najmä tým, že nás vyšlo pekelne draho: kvôli odhlasovaniu 100-miliardovej pomoci španielskym bankám.

.uvedené peniaze majú odísť postupne podľa potreby vo viacerých tranžiach z eurovalu do španielskeho fondu pre riadenú reštrukturalizáciu (FROB), ktorý ich použije pri ozdravení a reštrukturalizácii španielskeho bankového sektora. Keďže Slovensko sa na eurovale podieľa necelým percentom, vláda na jedinom zasadaní schválila pochybný úver z našich vreciek vo výške jednej miliardy eur (!). Teda 71 miliónov eur za každú jednu zodvihnutú ruku 14 členov vlády.

Viac o Neznesiteľná ľahkosť zadlžovania (.týždeň)

Chudobní grandi – Budiž Euro! 30/2012

Kedy bude ďalšie miliardové zasadanie slovenskej vlády? Je Draghi hustý preto, že je Angela na dovolenke? Budú dva štátne bankroty Grécka v rámci jedného polroka európskym alebo olympijským rekordom?

To bol zase týždeň. Čo sa týka eurokrízy určite uhorkovú sezónu nemáme. Veď koľko je takých zasadaní slovenskej vlády, keď naši volení zástupcovia z našich daní odklepnú 1 mld. eur do čiernej španielskej bankovej diery? Pre porovnanie, celá konsolidácia, ktorú bolestivo zaplatíme na daniach na budúci rok má byť 1,2 mld. Eur. Každá zodvihnutá ruka 14 členov vlády nás stála 71 miliónov eur. A to pritom doma nebude z čoho účty platiť.

Španielski požiarnici protestujú v Bilbao proti úsporám:

Viac o Chudobní grandi – Budiž Euro! 30/2012