Lotyšom zasvietila na euro-semafóre zelená. Nemecký súd sa pripravuje na kľúčové rozhodnutie. Medzinárodný menový fond sa mračí na Francúzov.

Európska únia očakáva nového člena, eurozóna tak isto. Kým Chorvátsko sa odovzdá Bruselu už o tri týždne, eurozóna by mohla dostať nový prírastok v roku 2014. Komisia prehlásila Lotyšsko za dostatočne zdravé a odporučila jeho prijatie do eurozóny. Lotyši túto správu oslávili svojsky – zvolením euroskeptických strán v miestnych voľbách. Niet sa čo diviť, jednou z ich prvých úloh bude odhlasovať si vstup do trvalého eurovalu a následne tam zaslať hotovosť. Účasť Lotyšska na dočasnom eurovale a jeho dlhoch je zatiaľ otvorená.

Aj v Nemecku euro neschádza z titulkov novín. V tejto krajine prebehlo už niekoľko súdnych sporov, ktorých cieľom bolo spochybniť niektorý z krokov v záchrane eura, najmä vytvorenie eurovalov, napriek tomu, že žiaden z nich výraznejšie do záchranných prác nakoniec nezasiahol. Blíži sa ďalšie pojednávanie, nemecký ústavný súd má povedať, čo si myslí o programe OMT Európskej centrálnej banky.

Lotyšom zasvietila na euro-semafóre zelená. Nemecký súd sa pripravuje na kľúčové rozhodnutie. Medzinárodný menový fond sa mračí na Francúzov. Európska únia očakáva nového člena, eurozóna tak isto. Kým Chorvátsko sa...

Francúzsky prezident predstavil svoje veľké plány. Do dvoch rokov by sa EÚ mala stať politickou úniou a vládu by mal prevziať Brusel.

Podľa Hollandeho bolo už dosť európskej letargie. Treba začať ofenzívu, vybudovať politickú úniu a spoločnú ekonomickú vládu, ktorá by harmonizovala dane, či sociálne záležitosti. Francúzsko je údajne pripravení dodať „obsah“ takejto únii. Dúfajme, že nie aj vedenie. Francúzska ekonomika na tom nie je práve najlepšie a ľudia voliaci nohami demonštrujú, že v európskej súťaži rôznych prístupov k ekonomickej či sociálnej oblasti skôr víťazí ten nemecký systém. A to napriek neférovo nízkym mzdám.

Podobne sa vyjadril aj holandský premiér Mark Rutte. Podľa neho by si Francúzsko skôr malo venovať toľko energie do upratania vlastnej ekonomiky a rozpočtu, ako dáva do vymýšľania európskej ekonomickej vlády. Naopak, talianska ministerka zahraničia berie francúzsky nápad veľmi vážne. Ako sa to vraví s tými vranami?

Francúzsky prezident predstavil svoje veľké plány. Do dvoch rokov by sa EÚ mala stať politickou úniou a vládu by mal prevziať Brusel. Podľa Hollandeho bolo už dosť európskej letargie. Treba...

Kríza sa s nami ťahá šiesty rok. Prejavy sa príliš nemenia – nezamestnanosť, nízky alebo nijaký hospodársky rast, rastúce dane, dokola opakované neúčinné kroky vlád a centrálnych bank. Miesto toho sa mení náhľad na krízu.

Taliansko, Francúzsko, Španielsko a väčšina „starých členov“ s výnimkou Nemecka je opäť v recesii. Aj to Nemecko rastie 0,1%, Španielsko je v recesii už siedmy kvartál, rovnako Taliansko, pre ktoré je to najdlhšia séria poklesov od roku 1970. Niekoľko európskych štátov de facto zbankrotovalo a muselo požiadať o pomoc ostatné. Zo skupiny „ostatné“ je pritom niekoľko ďalších štátov pripravených prehupnúť sa do skupiny príjemcov pomoci. Nezamestnanosť dosahuje historické rekordy. Vlády zareagovali zvyšovaním daní a napriek výmyslom o škrtoch sú verejné výdavky v eurozóne vyššie ako pred krízou nielen nominálne, reálne ale aj relatívne k veľkosti ekonomiky.

Kríza sa s nami ťahá šiesty rok. Prejavy sa príliš nemenia – nezamestnanosť, nízky alebo nijaký hospodársky rast, rastúce dane, dokola opakované neúčinné kroky vlád a centrálnych bank. Miesto toho...

Brusel si stavia grandiózne pamätníky a dlhopisová situácia na juhu sa upokojuje. Skutočne sa situácia zlepšuje?

Európska rada bude mať nové sídlo. Pôvodne plánované náklady 240 miliónov eur boli navýšené na 327 miliónov eur. Podobne v Luxemburgu sa stavia nové sídlo EÚ. Takzvané Centrum Konrada Adenauera bude mať kancelárie pre 2 000 úradníkov, telocvičňu a veľkolepý portál so 16 oceľovými stĺpmi. Cenovka tejto chalúpky ukazuje momentálne 450 miliónov eur. A nesmieme zabúdať na nový palác ECB, za ktorý európsky daňovník zaplatí okolo 1,2 miliardy eur. Ako to vravel Barroso o tom šetrení - viac sa už nedá?

Najnovšia predpoveď ekonomického vývoja v EÚ z dielne Komisie opäť vracia na svetlo sveta otázku, či má takéto stavanie pamätníkov politikom svoje opodstatnenie. Napriek tradične optimistickému názvu v nej nájdeme zhoršenie oproti predpovedi spred troch mesiacov. Odhad rastu v eurozóne na rok 2013 dosiahol -0,4% z pôvodných -0,3%. EÚ ako celok sa má miesto pôvodného 0,1% rastu prepadnúť do 0,1% poklesu. Deväť štátov eurozóny má mať tento rok deficit verejných financií vyšší ako 3%, v roku 2014 až desať štátov. Rekordmanom má byť Írsko so 7,5 % deficitom, nasledované Španielskom s deficitom -6,5 %, budúci rok táto krajina má prorokované prvenstvo s -7 %.

Brusel si stavia grandiózne pamätníky a dlhopisová situácia na juhu sa upokojuje. Skutočne sa situácia zlepšuje? Európska rada bude mať nové sídlo. Pôvodne plánované náklady 240 miliónov eur boli navýšené...

Európska únia mala priniesť Európe mier a prosperitu. Nakoniec dostala za to aj Nobelovu cenu mieru. No v poslednej dobe sa jej nedarí ani jedno, skôr naopak. Ekonomika je na dne a členské štáty majú stále viac dôvodov na škriepky.

Správou minulého týždňa, ktorá preletela pod radarom väčšiny našich médií, bola námietka nemeckej centrálnej banky voči programu OMT spísaná v súvislosti s pojednávaním nemeckého ústavného súdu o európskych záchranných mechanizmoch. Podľa Bundesbank, ktorá je sama súčasťou ECB, je tento program neobmedzeného nákupu dlhopisov členských štátov neopodstatnený a predstavuje veľké riziko pre nezávislosť ECB a pre daňových poplatníkov. Jedným z problémov je, že program OMT nemá zatiaľ žiadnu jasnú právnu dokumentáciu, ktorá by hovorila o tom, ako vlastne bude fungovať. Momentálne sa len vie, že ECB bude nakupovať nejaké dlhopisy údajne v neobmedzenom objeme v nejakom čase. ECB to sama priznáva, podľa nej bude dokumentácia vypracovaná, keď príde čas, teda keď sa program reálne prvý krát použije.

Európska únia mala priniesť Európe mier a prosperitu. Nakoniec dostala za to aj Nobelovu cenu mieru. No v poslednej dobe sa jej nedarí ani jedno, skôr naopak. Ekonomika je na...

Šéf Komisie Barroso v pondelok vyhlásil, že šetrenie v EÚ dosiahlo svoje limity. Keďže peniaze do rozpočtov nepadajú z neba, odkaz občanom je jasný: budete musieť prispievať svojim vládam viac.

Slovenskí občania majú výhodu, že lož o limitoch šetrenia môžu prekuknúť veľmi ľahko. Stačí sa pozorne obzrieť okolo seba. Napríklad obec Oslany si za 400 000 eur z eurofondov kúpila čistiaci voz na udržiavanie svojich 14 kilometrov ciest. Za tieto peniaze mohli napríklad pri aktuálnej cene zlata po celej dĺžke svojich obecných ciest vyzlátiť zhruba 80 centimetrov široký zlatý pás.

Nielen na plytvanie, ale otvorenú spreneveru financií v rámci EÚ sa pozreli aj Briti. Výbor v Snemovni Lordov vypracoval analýzu, podľa ktorej za súčasťou podvodov nestáva 400 miliónov eur ročne, ako odhaduje Komisia, ale až dvanásťnásobne viac, cez 5 miliárd eur. Nemusíme si robiť nádeje, že v národných rozpočtoch je to lepšie. Náš projekt Plytvanie zaznamenal na Slovensku v rokoch 2007-2012 plytvanie v hodnote viac ako 3 miliardy eur. To je napríklad o polovicu viac, ako sa v minulom roku vybralo na dani z príjmu fyzických osôb.

Šéf Komisie Barroso v pondelok vyhlásil, že šetrenie v EÚ dosiahlo svoje limity. Keďže peniaze do rozpočtov nepadajú z neba, odkaz občanom je jasný: budete musieť prispievať svojim vládam viac....

Na Cypre ešte počítajú. Slovinci aj Gréci získali čas. Holandsko otočilo. Zahrajte si simulátor centrálneho bankára.

V ostatných číslach Budiž eura vždy sľubujeme, že Cyprus necháme na pokoji a on sa nám beťár každý týždeň vráti s novou zaujímavou správou a niekedy hneď s viacerými. Z pôvodnej záchrany Cypru vo výške menej ako 16 miliárd začína byť záchrana, na ktorú treba minimálne 21 miliárd eur. Dôvodom je hlavne nečakaný útek vkladov tesne pred zatvorením bánk. Vďaka tomu budú musieť vkladatelia, ktorí ostali, niesť oveľa vyššie straty, ako sa na začiatku predpokladalo. Miesto 5,5 miliardy až 8,3 miliardy. To by naštvalo nejedného! Cyprus sa snaží zmierniť hnev tým, že ponúka zahraničným vkladateľom so stratou viac ako 3 milióny európsky pas. Pekne drahý kus papiera, čo poviete?

Na Cypre ešte počítajú. Slovinci aj Gréci získali čas. Holandsko otočilo. Zahrajte si simulátor centrálneho bankára. V ostatných číslach Budiž eura vždy sľubujeme, že Cyprus necháme na pokoji a on...

Pre južné štáty Európskej únie bude toto leto kríza rovnako typická ako piesok, slnko a morské príšery na večeru. A možno sa pripoja aj severnejší susedia.

Cyperský prípad pomaly ale isto zapadá do úzadia. Kapitálové kontroly pretrvávajú a krajinu čaká pravdepodobne dvojciferná recesia, ktorá sa s ňou nejakú tú chvíľu potiahne. Rozhorčenie z toho, že niektorí dobre informovaní si stihli presunúť peniaze z účtov ešte predtým ako prišlo k dohode o spoluúčasti vkladateľov na stratách, nevydržalo dlho. Vyšetrovanie bolo nateraz zastavené. Opustime však nešťastný Cyprus a vydajme sa na výlet po Európe.

Slovinsko je takmer jasné. Jeho premiérka síce pri každej príležitosti zopakuje, že to zvládnu sami, ale neverí tomu už snáď ani ona sama. Najväčšie banky v krajine, ktoré sú štátne, majú úroveň zlých úverov 30%, ostatné okolo 20%. Nedopadne to dobre, keď banky rozdávajú pôžičky na základe politických objednávok a záchrana slovinských bánk by mala stáť okolo 7 miliárd eur, pätinu slovinského HDP.

Pre južné štáty Európskej únie bude toto leto kríza rovnako typická ako piesok, slnko a morské príšery na večeru. A možno sa pripoja aj severnejší susedia. Cyperský prípad pomaly ale...