Máme za sebou ďalšie „kľúčové“ zasadanie rady guvernérov ECB. Trhy sa nadchli, Nemci zatínajú zuby. Pritom sa vlastne nič nové neschválilo.
Namietate, že veď už to minulé malo byť kľúčové? Namietate síce správne, no zbytočne. Rastúca koncentrácia „kľúčových“ zasadaní ECB, európskych summitov či rozhodnutí ústavných súdov je dobrým indikátorom neustále zhoršujúcej sa šlamastiky, v ktorej sa eurozóna nachádza.
Očakávania pred posledným rozhodnutím rady boli naozaj veľké. Oficiálne miesta pred zasadaním šírili klebety o „neobmedzených nákupoch“ a „stanovení stropov“ na úroky na dlhopisoch problematických krajín. Neúčasť guvernéra ECB Maria Draghiho na pravidelnom konferenčnom sviatku svetových kaziteľov peňazí v americkom Jacskon Hole, oznámená na poslednú chvíľu z „pracovných dôvodov“, bola interpretovaná ako signál usilovnej práce na záchrane eurozóny a intenzívnej prípravy zázračného riešenia.
Viac o Juraj Karpiš pre .týždeň: Šlamastika pokračuje



