Neschopnosť predstaviteľov eurozóny zaujať konečne jednoznačné stanovisko k otázke (ne)záchrany Grécka si vyberá čoraz jasnejšie viditeľnú daň. Ekonomický život sa v tejto krajine pod bremenom obrovskej neistoty prepadá stále hlbšie.

Okrem toho, že je ich štátna pokladnica nesolventná, začína byť aj nelikvidná. Daňové príjmy sa v dňoch po májových voľbách prepadli o desiatky percent a ešte aj dnes, tri týždne po voľbách, sú daňové výbery o 20% nižšie oproti situácii pred voľbami. Ľudia odkladajú platbu daní, alebo sa jej priamo vyhýbajú poskytovaním zliav pri platbe „bez bločku“. Táto situácia je ako snehová guľa, keďže čím viac ľudí tak činí, tým menšie sú šance daňových úradov a finančnej polície niečo s tým urobiť, a tým viac nových ľudí je motivovaných tak konať. Podobná situácia ako v Írsku, kde však odpor mal skôr symbolickú podobu, zatiaľ čo v Grécku bojujú obchodníci o prežitie.

Neschopnosť predstaviteľov eurozóny zaujať konečne jednoznačné stanovisko k otázke (ne)záchrany Grécka si vyberá čoraz jasnejšie viditeľnú daň. Ekonomický život sa v tejto krajine pod bremenom obrovskej neistoty prepadá stále hlbšie....

Väčšina médií sa venuje Hollandovmu víťazstvu vo Francúzsku, ktoré pravdepobodne privedie Európsku úniu k ešte menej razantným riešeniam dlhovej krízy ako doteraz. Táto zmena je však skôr otázkou mnohomesačných kuloárnych debát a potriasaní rúk. Oveľa horúcejšie bude v Grécku.

V neďelných voľbách tam podľa očakávania utrpeli európski spojenci (nedávno ešte najväčší súperi) PASOK a Nová Demokracia tvrdé straty – spolu získali len 32%. Hoci víťaz (ND s 18,86%) dostane podľa gréckych pravidiel 50 kreslový „bonus“ v 300 člennom parlamente, spolu budú tieto strany mať 149 kresiel. Väčšinovú vládu teda nevytvoria.

Všetky ostatné strany získali podporu vďaka ostrému vystupovaniu proti úsporným opatreniam a Bruselu. Komunistická SYRIZA (16,77%), neostalinská KKE (8,48%) aj neonoacistický Zlatý Úsvit (6,97%) absolútne odmietajú podmienky Bruselu, hoci len KKE je za vystúpenie z EÚ. Ostávajú tak len Nezávislí Gréci (10,6%) či Demokratická ľavica (6,1%), obe žiadajúce zmeniť podmienky Memoranda – zmluvy medzi Gréckom na jednej strane a MMF s EÚ na druhej strane, podľa ktorej Grécko musí vykonať definované úsporné kroky na obdržanie každej splátky pôžičky.

Väčšina médií sa venuje Hollandovmu víťazstvu vo Francúzsku, ktoré pravdepobodne privedie Európsku úniu k ešte menej razantným riešeniam dlhovej krízy ako doteraz. Táto zmena je však skôr otázkou mnohomesačných kuloárnych...